Spomienka na sv. Cyrila a Metoda

7 júla, 2020 by  

011Rožňava – 05.07.2020

Fotogaléria I.

Fotogaléria II.

príhovor – Mgr. Radovan Gdovin

Ako každý rok, aj tohto roku si pripomíname jeden z najvýznamnejších míľnikov v dejinách Slovanov – príchod vierozvestcov – solúnskych bratov Cyrila a Metoda. V roku 862 prišiel s prosbou do Carihradu Rastislavov posol a žiadal „učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru“. Cisár Michal III. súhlasil a slovami „Počuješ, Filozof, tieto slová? Niet iného než teba, kto by toto mohol vykonať, preto vezmi veľa darov a svojho brata Metoda a choď! Lebo ste Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou“ vyzval Konštantína, aby sa ujal misie.

Bratia prišli na Veľkú Moravu v roku 863. Konštantín vytvoril nové písmo – hlaholiku, grafický systém špeciálne uspôsobený pre slovanský jazyk. Spolu s Metodom pripravili viacero prekladov a vlastných textov v starej cirkevnej slovančine, pravdepodobne kultivovanej macedónčine z okolia Solúna. Táto staroslovenčina získala počas veľkomoravskej misie veľa prvkov z reči používanej medzi našimi predkami. Založili učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovenskí kňazi a administratívni pracovníci a ktoré sa stalo centrom slovenskej literatúry. Roku 885 mali asi dvesto absolventov. Keďže Morava patrila do cirkevnej sféry Ríma, vybrali sa bratia roku 867 so súhlasom panovníkov Rastislava a Svätopluka do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovenčiny ako liturgického jazyka. Pápežovi Hadriánovi II., ktorý ich prijal, odovzdali relikvie sv. Klimenta. Súčasne dali vysvätiť svojich žiakov za kňazov a posvätiť staroslovenské knihy. Na Vianoce 867 boli Konštantínom zostavené knihy slávnostne položené na oltár Baziliky sv. Petra a bohoslužobné knihy na hlavný oltár Baziliky Santa Maria Maggiore. Vo februári 868 vysvätil v Ríme biskup Formozus za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (Gorazda, Klimenta a Nauma). V marci 868 napokon pápež povolil aj staroslovenčinu ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri latinčine, gréčtine a hebrejčine. To neskôr už žiadny pápež až do 20. storočia nezopakoval.

Po solúnskych bratoch – napriek relatívne krátkej dobe ich pôsobenia medzi našimi predkami (Konštantín Cyril štyri roky, Metod dvadsaťdva rokov) – zostalo kresťanstvo, ale aj rozsiahla literárna činnosť, prekladová i pôvodná. Pred príchodom a počas misie na Veľkej Morave preložili do staroslovenčiny celú Bibliu (išlo o prvý preklad Biblie do niektorého zo slovanských jazykov), ale aj mnohé liturgické a iné texty. Zákon sudnyj ľudem bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom svete.

Konštantín napísal v rokoch 863 – 867 prvú báseň v staroslovenčine Proglas ako predhovor k evanjeliu.

Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa.

Presne pri príležitosti 1000 – eho výročia ich príchodu, vtedajší významní predstavitelia kultúrneho a cirkevného života na Slovensku, dňa 4.augusta 1863 na prvom valnom zhromaždení v Martine, založili najvýznamnejšiu celonárodnú slovenskú kultúrnu ustanovizeň Maticu slovenskú.

Po celom Slovensku si v tento deň Matica slovenská pripomína tento významný sviatok. Nebolo to inak ani v Rožňave.

Spolu s Mestom Rožňava sme otvorili v poradí už piaty ročník Rožňavského kultúrneho leta a pripomenuli sme si 1157. výročie príchodu solúnskych bratov na územie Veľkej Moravy položením vencov k buste Štefana Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej. Zazneli nádherné piesne v podaní spevákov Peknej dolinky z Vlachova a skupiny 4G. Krásne tóny hymnických a staroslovenských piesní sa niesli celým námestím. K prítomným divákom sa prihovoril senior Gemerského seniorátu Mgr. Radovan Gdovin. Jeho slová mali ako vždy hlbokú myšlienku s nastavením na aktuálnu situáciu. Pán primátor Michal Domik predniesol svoj príhovor a ujal sa svojej druhej úlohy, uvedenie do života knihy Rožňava a okolie z neba, ktorej sa stal krstným otcom. Počas tohto podujatia si návštevníci mohli vypočuť aj komentovanú prehliadku bývalého františkánskeho kláštora na Betliarskej ulici a aj vstup na Strážnu vežu.

V neposlednom rade nás celým podujatím sprevádzala  aj „výstava“ Gemer z Gemerskej knižnici  Pavla Dobšinského v Rožňave a burza kníh.

Krásne slnečné nedeľné popoludnie zavŕšila svojím vystúpením mužská spevácka skupina Folklórneho súboru Dubina z Rožňavy.

DMS

Zdroj: Národný kalendár 2013

 

 

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!