Kto to bol Peter Kellner?

15 apríla, 2015 by  

P.K.Hostinský* 6. január 1823, – † 10. august 1873

Väčšine bežných Slovákov, vrátane rodákov z Gemera, meno Peter Kellner hovorí len málo. Niektorí vedia, že sa narodil v Gemerskej Polome (toho času Veľká Poloma) a že patril medzi našich národných buditeľov známych ako štúrovci. A zvyčajne je to všetko, čo sa o ňom vie. Peter Kellner mal totiž „smolu“, nedostal sa do učebníc slovenského jazyka a literatúry, či učebníc dejepisu, ani pre základné, ani pre stredné školy. Pritom, ak by sme mali vybrať desiatku najvýznamnejších národných dejateľov, ktorí v kľúčových štyridsiatych rokoch 19. storočia viedli slovenský národ na ceste k národnému sebaurčeniu, patril by medzi nich práve Peter Kellner. V 30-tych a 40-tych rokoch 19. storočia sa vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia stal Ľudovít Štúr. Ľudovít Štúr bol jedinečný po mnohých stránkach. Mnohé z jeho počinov sa zapísali do histórie slovenského národa. Štúr dokázal to, čo sa nepodarilo nikomu pred ním – zjednotiť Slovákov, či už boli z východu či západu Slovenska, a dokonca aj zmieriť slovenských katolíkov s evanjelikmi, ktorí ešte pred viac ako storočím viedli proti sebe vojny. Štúr by však obrovské množstvo toho, čo si predsavzal, nikdy nebol schopný dosiahnuť sám. Potreboval sa obklopiť schopnými ľuďmi zanietenými za národné veci a odhodlanými plne sa venovať svojmu poslaniu. A práve takýmto človekom – Štúrovým najvýznamnejším spolupracovníkom a kolegom, akousi jeho predĺženou pravou rukou bol „zabudnutý“ Peter Kellner, ktorý v mnohom do vypuknutia revolúcie v rokoch 1848/1849 predstavoval hneď po Štúrovi najvýznamnejšiu osobnosť slovenského národného hnutia. Kto teda bol Peter Kellner?
Mnoho ľudí vie o pamätnom výstupe štúrovcov na hrad Devín v roku 1836, kde slovenskí národovci prisahali vernosť slovenskému národu a prijali nové slovanské mená. Národných výstupov bolo postupne viac a to na rôznych miestach Slovenska. Po roku 1840 po boku Ľudovíta Štúra v nich vystupuje aj Peter Kellner – bratislavský študent, neskôr vystupujúci pod menom Záboj Hostinský.
Mnoho ľudí vie o tom, že štúrovci sa zamerali na rozmach študenských spolkov, medzi ktorými najvýznamnejšie postavenie mali tie, čo pôsobili pri evanjelických lýceách, vrátane bratislavského Slovanského ústavu, ktorý viedol Ľudovít Štúr. Málokto však vie, že jedným z najaktívnejších členov Slovanského ústavu i celého štúrovského hnutia bol práve Peter Kellner.
Ľudovíta Štúra si dnes spájame predovšetkým s pamätným prijatím novej spisovnej slovenčiny. Viacerí Slováci vedia, že pre potreby jej šírenia štúrovci založili významný slovenský spolok Tatrín – spolok, ktorý zjednocoval rovnako slovenských katolíkov ako aj evanjelikov. Prvým predsedom Tatrínu sa stal Michal Miloslav Hodža. Málokto však vie, že spoluzakladateľom spolku bol aj Peter Kellner.
Keď sa stal Ľudovít Štúr až priveľmi slávny, až priveľmi významný, aby jeho národné aktivity mohla tolerovať uhorská strana, bolo jeho protivníkmi nariadené nespravodlivé prepustenie Štúra z bratislavského lýcea. Mnoho ľudí vie o pamätnom akte slovenských študentov, ktorí na protest proti tomu opustili bratislavské lýceum a odišli študovať na lýceum do Levoče. Mnohí vedia, že jeden z nich – Janko Matuška pri tejto príležitosti zveršoval slová našej slovenskej hymny. Málokto však vie, že hlavným organizátorom „bratislavského exodu“ bol Peter Kellner a že okrem Matuškovej piesne „Nad Tatrou sa blýska“ sa s obľubou spievala aj Kellnerova pieseň „Nech sa valí Sláva letom“.
Mnoho ľudí vie, že Ľudovít Štúr sa po prepustení z bratislavského lýcea nevzdal. Stal sa z neho výnimočný politik s omnoho pokrokovejšími názormi ako väčšina jeho súčasníkov. Na to, aby mohol úspešne napĺňať svoj národný program, sa mu (s veľkými ťažkosťami, ale predsa), podarilo získať povolenie na vydávanie Slovenských národných novín. Málokto však vie, že za hlavného redaktora Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranský, ktoré sa stali najvýznamnejším slovenským periodikom tých čias, si Štúr bez váhania zvolil Petra Kellnera. Málokto tiež vie, že Peter Kellner sa stal „pobočníkom Ľudovíta Štúra“ a svojimi postojmi významne ovplyvňoval celý priebeh národného hnutia počas celých 40-tych rokoch 19. storočia.
Mnoho ľudí vie, že význam osobnosti Ľudovíta Štúra spočíval predovšetkým v symbolickom zjednotení Slovákov. Málokto však vie o tom, že medzi Slovákmi existovalo viacero nezhôd ohľadom smerovania celého národného hnutia, pričom kritika na adresu Ľudovíta Štúra padla neraz aj z úst takých významných štúrovcov akými boli radikálnejší J. Francisci, J. Kráľ, ale aj J. M. Hurban. A málokto tiež vie, že práve Peter Kellner pôsobil pri týchto sporoch ako prostredník a predovšetkým jeho zásluhou, vďaka dôvere, ktorú všetci k nemu prechovávali, sa slovenskí národovci v tých časoch nerozišli.
Mnoho ľudí vie, že štúrovci pokladali za nesmierne dôležité výchovne vplývať na mládež a vzdelávať ďalšie národne uvedomelé generácie Slovákov, čo dokazovali napr. aj zakladaním známych nedeľných škôl, či slovenských knižníc. Málokto však vie, že správcom Jednoty mládeže slovenskej – najpočetnejšej organizácie slovenských študentov koncom 40-tych rokov 19. storočia bol Peter Kellner.
Mnoho ľudí vie, že jedným z vrcholov politickej kariéry Ľudovíta Štúra bolo jeho zvolenie za poslanca do uhorského snemu. Málokto však vie, že každé jeho vystúpenie, v ktorom sa zastával práv slovenského národa a požadoval na pôde uhorského snemu prirodzené právo Slovákov na sebaurčenie, sa stretlo s bojkotovaním u jeho protivníkov, vyhrážkami na jeho osobu a hroziacimi fyzickými útokmi. Málokto vie, že z toho dôvodu mu vždy robili sprievod (dnes by sme povedali bodygardov) viacerí odhodlaní Slováci, medzi ktorými ani raz nechýbal Peter Kellner. Málokto tiež vie, že Peter Kellner mal zároveň na starosti aj prevažnú časť správnej agendy Ľudovíta Štúra, sprevádzal napr. aj početné Štúrove návštevy nielen z radov Slovákov a v predvečer revolúcie patril Peter Kellner jednoznačne k vrcholným reprezentantom slovenského národného hnutia.
Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 sa jedným z jej vrcholov z hľadiska slovenského národného hnutia stalo vyhlásenie štrnástich bodov mikulášskych Žiadostí slovenského národa 11. mája 1848 v liptovských kúpeľoch Ondrášová, ktoré historicky predstavovali prvý štátoprávny program Slovákov. Jedným z aktívnych členov rokovaní bol práve Peter Kellner, ktorý však otvorene Štúrovi vyčítal, že v Slovenských národných novinách odmieta zverejňovať väčšiu kritiku pomerov vo vtedajšej monarchii a revolučné výzvy k Slovákom. Z toho dôvodu sa po skončení rokovaní Štúr a Kellner rozišli a vďaka porevolučnej cenzúre a policajnej kontrole oboch týchto národovcov a z dôvodu predčasnej tragickej Štúrovej smrti už nikdy nestretli. Štúr počas revolúcie kvôli zatykaču na svoju osobu opustil Uhorsko, pôsobil najprv v Prahe a potom vo Viedni, kde založil Slovenskú národnú radu; Kellner sa podľa všetkého pravdepodobne vrátil tajne do Bratislavy a poloilegálne sa podieľal na redakcii Slovenských národných novín až do ich zániku. V slovenskom národnom povstaní sa však neangažoval (prezieravo kritizoval spojenectvo s Viedňou) a počas revolučných udalostí sa uchýlil do rodnej Polomy. Napriek tomu to neznamenalo, že sa Peter Kellner rozchodom s Ľudovítom Štúrom, vzdal svojich národnobuditeľských aktivít. Dôkazom toho je, že po nastolení porevolučných pomerov v monarchii, bol to práve Peter Kellner, ktorý sa angažoval pri zakladaní časopisu Sokol, ktorého redaktorom bol Kellnerov osobný priateľ Pavol Dobšinský, bol to práve Peter Kellner, ktorý významne prispel ku vzniku prvého slovenského gymnázia v roku 1862 v Revúcej, bol to Peter Kellner, ktorý sa stal zakladajúcim členom Matice slovenskej v Martine a tiež sa osobne zapojil do politických aktivít Slovákov v 60-tych rokoch. Jeho ďalšej činnosti však zabránil predčasný odchod z tohto sveta, keď ako päťdesiatročný zomiera na týfus.
O tom, že Peter Kellner skutočne patrí do galérie výnimočných slovenských osobností 19. storočia svedčí aj jeho nesmierne rozsiahle literárne dielo. Len v čase svojho pôsobenia v Bratislave do zániku Slovenských národných novín v júni 1848 napísal trinásť rozsiahlych vedeckých rozpráv a štúdií z odboru národného hospodárstva, filozofie, prírodných vied, dejín literatúry, národopisu, histórie, ľudovej slovesnosti a teórie literatúry. Malým zlomkom z jeho diela sú napr. monografie Stará vieronauka slovenská, Prvoťini vedi slovanskej, Slovania v Uhrách, na základe histórie národov Uhorských, Trudoviny k dejepisu slovensko-obradnej cirkve v Uhrách, Astronómia a fyzika, O urbári, Starožitné pamiatky Slovanov a tiež množstvo básnických a prozaických diel ako napr. Šuhajovo dumanie a Ľuta, Olen a Tur. Vo svojim diele Počiatky rodopisu slovenského ako prvý dokázal spojitosť slovenského dvojkríža s byzantským pôvodom symbolu a príchodom Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Petrovi Kellnerovi právom patria označenia ako „jeden z najvýznamnejších politických, vedeckých, kultúrnych i literárnych zjavov svojej doby“; „najvšestrannejší a najvzdelanejší štúrovec“ a tiež „jeden z najvýznamnejších Slovákov 19. storočia“. Kto teda bol Peter Kellner?
Spisovateľ, redaktor, publicista, organizátor študentského, kultúrneho, literárneho i vedeckého života, politik, ekonóm, etnograf, historik, filozof a ideológ generácie štúrovcov. Okrem mimoriadneho literárneho talentu a širokého spektra odborných záujmov, bol osobnosťou s mimoriadnymi charakterovými vlastnosťami a povahou – liberálny, tolerantný, stabilizujúci a integrujúci človek, vďaka ktorého obetavosti a aj jeho pričinením sa stal Ľudovít Štúr a celá štúrovská generácia národných buditeľov najvýznamnejšou a najdôležitejšou fázou slovenského národného obrodenia. Hodnoverným dôkazom týchto slov je odborná práca Pavla Pareničku: Život a dielo Petra Kellnera – Záboja Hostinského. Vydavateľstvo Matice slovenskej. Martin 1998. ISBN 80-7090-461-5, z ktorého autor čerpal informácie vo svojom príspevku.

PhDr. Vladimír Vnenčák
ZŠ P. K. Hostinského, Gemerská Poloma

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!