Smútočný oznam

Dňa 24. septembra 2026 nás navždy opustil JUDr. Juraj Bernár, dlhoročný matičiar, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Pači, podpredseda Oblastnej rady Matice slovenskej v Rožňave a predovšetkým človek, na ktorého sa bolo vždy možné spoľahnúť.

S Maticou slovenskou bol spätý od roku 2009. Počas rokov svojho pôsobenia v Miestnom odbore Matice slovenskej v Pači nebol iba jeho členom, ale aj jeho predsedom. Svoju funkciu vykonával svedomito, zodpovedne a s úctou k hodnotám, ktoré Matica slovenská predstavuje. Každú úlohu, ktorú dostal, mal splnenú ako prvý. Nebolo treba ho naháňať, pripomínať mu povinnosti ani sa pýtať, či je všetko hotové. Juraj bol jednoducho človekom, na ktorého sa dalo spoľahnúť.

No Juraj nebol len človekom povinností a zodpovednosti. Bol aj človekom, ktorý vedel vytvoriť dobrú náladu. Mal svojský humor a svojimi vtipmi nás neraz rozosmial práve vtedy, keď to bolo najviac treba. A potom, celkom prirodzene, dokázal prejsť od vtipu k vážnej téme a rozprávať o histórii, najmä o udalostiach druhej svetovej vojny. Mal množstvo vedomostí a faktov, o ktoré sa rád podelil. Človek pri ňom často odchádzal nielen s úsmevom, ale aj s niečím novým, čo sa dozvedel.

A nemožno nespomenúť ani jeho povestné klobásky. Na naše výlety ich pravidelne nosieval a časom sa z nich stala takmer malá matičná tradícia. Aj takéto zdanlivé maličkosti však zostávajú v pamäti. Pretože človeka si často nepamätáme iba podľa toho, čo vykonal, ale podľa chvíľ, ktoré sme s ním prežili.

Juraj Bernár bol človekom, ktorý bol súčasťou nášho matičného spoločenstva dlhých sedemnásť rokov. Bol pri našich stretnutiach, podujatiach, výletoch, rozhovoroch i obyčajných chvíľach. A práve preto po ňom nezostane iba meno v zozname členov či predseda v histórii miestneho odboru. Zostane po ňom spomienka na človeka – zodpovedného, pracovitého, vzdelaného, vtipného a svojského.

V mene Domu Matice slovenskej v Rožňave, Miestneho odboru Matice slovenskej v Pači a všetkých matičiarov, ktorí mali tú česť Juraja poznať, mu ďakujeme za roky, ktoré venoval Matici slovenskej, za jeho prácu, ochotu, priateľstvo i spoločné chvíle.

Česť jeho pamiatke.

Juraj, budeš nám chýbať.
Aj tvoje príbehy.
Aj tvoj humor.
A určite aj tvoje klobásky.