Emíliu Božíkovú všetci poznali ako spoločenskú, vtipnú a múdru ženu.
Emília Božíková, rod. Liptáková patrila k ľuďom, ktorý síce v tichosti, ale naplno prežívajú svoj život. Dala do neho maximum svojich síl, schopností a vôle pomáhať a slúžiť iným. Narodila sa 21.2.1927 v rodine Jána a Márie Liptákových. Pochádzala z 8 súrodencov. Základnú ľudovú školu, vychodila v rodnej obci Gočovo. Hneď po vojne v roku 1945 odišla do Košíc študovať za pôrodnú asistentku. Vrátila sa s diplomom, ktorý ju oprávňoval vykonávať najkrajšiu službu – pomáhať mamičkám priviesť na svet detičky. Hovorila, že ich nikdy nepočítala, ale bolo ich veľmi veľa, keďže mala veľký obvod od Kobeliarova po Vlachovo. Túto prácu vykonávala 38 rokov až do dôchodku. Na jej zodpovedný, láskavý a profesionálny prístup spomínajú aj dnes mnohí z tých, ktorým bola oporou pri tak dôležitej udalosti, ako bolo narodenie dieťaťa. Hoci si po tých mnohých rokoch mohla dopriať oddych a venovať sa iba sebe, vedela, že má ešte príležitosť pomáhať, preto sa stala nielen zdravotníčkou, ale aj opatrovateľkou pre deti v školách v prírode. Emíliu Božíkovú všetci poznali ako spoločenskú, vtipnú a múdru ženu. To všetko vychádzalo z toho, že mala rada ľudí a delila sa s nimi o svoje dary. Ako mladá sa zapájala do kultúry v obci, hrala ochotnícke divadlo, bola predsedníčkou miestneho Červeného kríža, viac ako jedenásť rokov bola aktívnou predsedníčkou Miestneho odboru Matice slovenskej, členkou Folklórnej skupiny Gočovan, s ktorou vystupovala od jej založenia. Bola aj tu zdrojom rôznych múdrostí, piesní, rád a programov, ktoré pomáhala zostavovať so svojimi priateľmi z tejto skupiny. V určitých rokoch bola aj predsedníčkou Slovenského zväzu žien v obci. S pribúdajúcimi rokmi začala mať zdravotné problémy. Jej životná púť skončila dňa 10.12.2020 vo veku 93 rokov 9 mesiacov a 20 dní. Čítať viac…
S láskou, Sládkovič
V priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave sa uskutočnilo spomienkové stretnutie s poéziou Andreja Sládkoviča. V spolupráci s Domom Matice slovenskej v Rožňave a mestom Rožňava sa podarilo vytvoriť príjemnú, priam komornú atmosféru s veršami nášho slávneho poeta. Vzhľadom na súčasnú situáciu sa z prihlásených záujemcov zúčastnili štyria, ktorí však dokázali ponúknuť ukážku rôznorodosti Sládkovičovej poézie. Študentka Beáta Berkešová predniesla nežnú báseň Ľúbosť, ako kontrast k tejto básni zazneli Ohlasy v podaní Vladimíra Tökölyho. Ukážku z Detvana prečítala Eva Kočišová a na záver sme si zaspomínali na Marínu v podaní Juraja Bernára. Nad všetkými prednesmi pozorne bdel Karol Horník, a porotu doplnila Tímea Bagačková Zollerová. Všetkým zúčastneným i organizátorom zo srdca ďakujeme. Veríme, že v tom je kľúč, ako priblížiť staršiu poéziu súčasným generáciám – nechať ju zaznieť nahlas, a zaspomínať si na časy, ktoré sú už preč, ale z ktorých sa môžeme naučiť mnohé i dnes. Želáme každému krásne sviatky a veríme, že v budúcnosti sa pri podobných podujatia stretneme znova.
Tímea Bagačková Zollerová Čítať viac…
Detská ľudová hudba Haviar
V septembri 2019 pri Folklórnom súbore Haviar vznikla Detská ľudová hudba Haviar, ktorá od začiatku funguje pod vedením Ondreja Hlaváča. V prvom roku v kapele hralo celkovo 7 detí, 1 huslistka, 4 akordeonisti, 2 kontrabasisti. Za dobu pôsobenia sa stihol zakúpiť hudobný inštrumentár, konkrétne kontrabas, viola, akordeón a stojany na noty. Využívané boli počas tréningov, či workshopov. Najprv sa členovia v hraní na svoj hudobný nástroj zdokonaľovali pod vedením lektorov, neskôr už prešli na hranie v kapele. Aj nás zastihla korona, a tak sme po necelých 5 mesiacoch museli našu činnosť prerušiť. Po uvoľnení opatrení získali všetci členovia certifikát o absolvovaní projektu. Kapela sa stretávala na tréningoch aj počas letných prázdnin. Žiaľ, opäť prišlo sprísnenie opatrení, a tak momentálne tréningy až do odvolania neprebiehajú. Veríme, že čoskoro sa opäť vrátime do zabehnutých koľají a s novým elánom, kedy začneme pracovať aj s ďalšími záujemcami o hru na ľudový hudobný nástroj. Poďakovanie patrí pani riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave, ktorá nám poskytla priestory na tréningy. Vďaka nej sme mohli s nácvikmi pokračovať aj na prelome mesiacov september – október, pokiaľ sa opäť nesprísnili opatrenia.
Projekt „FS Haviar medzi nami“ z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Čítať viac…
Nižná Slaná nezabúda . . . .
Rozhlasovú reláciu pripravil MO MS a OcÚ Nižná Slaná. Dnes sa (11. november 2020,) o 11,11 hod., na 11minút rozozvučali zvony na Evanjelickom a. v. kostole v Nižnej Slanej, aby nám pripomenuli koniec prvej svetovej vojny a že môžeme žiť v mieri. Zároveň nechceme zabudnúť na obete, ani na trvajúce utrpenie následkom vojen. Hlaholom zvonov chceme vyzvať k ukončeniu všetkých ozbrojených konfliktov. Prvá svetová vojna bola najväčším vojenským stretom v slovenských dejinách. Hoci na naše územie zasiahli boje len čiastočne, mali mimoriadny dosah na celú generáciu Slovákov. Zo 2 900 000 obyvateľov krajiny narukovalo pod cisárske zástavy 400 000. Nikdy dovtedy a nikdy potom nebojovalo na bojisku spolu naraz toľko obyvateľov dnešného Slovenska. Intenzita bojov a výška vojenských strát ďaleko prekonali akékoľvek iné vojenské udalosti našich dejín. Celá generácia skromných, pracovitých a statočných mužov sa pomaly vytratila bez toho, aby sa dočkali, že ich bude spoločnosť akceptovať, bez toho, že si niekto vypočuje ich príbeh. Z našej obce sa podľa dostupných prameňov aktívne zúčastnilo I. svetovej vojny 43 mužov. Z tohto počtu 12 bolo zranených, 4 boli v zajatí a 13 sa nevrátili – padli na bojisku, zomreli na následky zranení a chorôb, alebo ostali nezvestní. Nevrátili sme sa…
Čítať viac…
Traja sokoli
Položenie vencov pri pamätnej tabuli akad. sochára Frica Motošku, ktorá nám pripomína troch slovenských sokolov je už symbolickým aktom, ktorý opakujeme už niekoľko rokov. V tomto roku sa veľmi veľa vecí zmenilo, ale aj tu sa našiel spôsob, ako sa to dá. Matica slovenská, obec Plešivec a OV SZPB Rožňava vyslali svojich zástupcov a pietny akt sa uskutočnil v komornom prostredí, ale s úctou a rešpektom. Traja sokoli – Štefan Marko Daxner (politik, národovec, publicista), Ján Francisci (národný buditeľ, politik, básnik, publicista, redaktor, pedagóg, zberateľ ľudovej slovesnosti, zakladateľ a funkcionár Matice slovenskej), Michal Bakulíny (zakladajúci člen Matice slovenskej a Prvého slovenského ev. a. v. gymnázia v Revúcej) … Nechceli dopustiť, aby slovenské gardy boli zadelené do maďarského vojska, preto boli odsúdení na smrť šibenicou. V poslednej chvíli, keď už odsúdenci stáli na plešiveckom popravisku, bol rozsudok zmenený na uväznenie. Ich snahy boli okrem iného vyslovené v pamätnom Memorande slovenského národa z roku 1861 vypracovanom Štefanom Markom Daxnerom. Požadovali v ňom uznanie Slovákov za svojbytný národ a používanie slovenčiny ako úradného a vyučovacieho jazyka.
Aj keď nám situácia nepraje robiť spomienkové slávnosti tak ako sa to u nás traduje a ako sa to patrí, sme radi, že aspoň malou spomienkou sme si pripomenuli troch sokolov. Čítať viac…
Mária Antalová
V posledných mesiacoch sa medzi matičiarmi našlo veľa jubilantov. Keďže sa veľmi nestretávame a komunikujeme len prostredníctvom mobilných telefónov a sociálnych sietí, nemáme ani veľa možností osobne im povedať: „ĎAKUJEME“ a popriať im všetko najlepšie. Ale konečne sa nám podarilo aspoň jedno stretnutie s jubilantkou. Mária Antalová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Gemerskej Polome, ani nečakala, ale ani netušila čo sa na ňu chystá. Žiarivý a prekvapený pohľad pri preberaní Pamätného listu nám povedal všetko. Marienka, všetko najlepšie k jubileu! Čítať viac…
„Nenechajme si umrieť vlastnú históriu“
Pozrite sa len bratia moji, tie utešené dediny a mestá medzi plodonosnými sadmi a zelenými horami páčte len tie zámky ako sa vynášajú dumným zamračeným čelom do výšavy na vysokých kopcoch …..Vdýchajúc do seba čerstvé povetrie z ich kvetnistých úbočí k vám zasievajúce, zavolajte so mnou ešte raz , „Vitaj mi kraj rodinný , kraj gemerský !“. To boli slová ktoré pre mnohými rokmi po príchode do rodného kraja vyslovil náš rodák MUDr. Peter Madáč. Áno, bola to pocta kraju, kde sa narodil a ktorý tak miloval. MUDr. Petr Madáč, stoličný lekár, fyzikus , zakladateľ verejného zdravotníctva, chirurg, pôrodník, ktorý sa venoval odbornému vzdelávaniu zdravotníckych pracovníkov, hlavne pôrodných báb, propagácii osobnej a pracovnej hygieny. Čítať viac…