S DOBROU VÔĽOU UŽ 23 ROKOV

december 6, 2018 by  

5635Rožňava – 30.11.2018

Fotogaléria

ZDROJ: www.matica.sk

Koniec roka s blížiacimi sa vianočnými sviatkami prináša viac podujatí zameraných na prepojenie sociálne, generačne i mentálne rozdielnych skupín. Ich žáner či smerovanie má niekoľko podôb, s dlhšou či kratšou históriou. Ak niektorá takáto aktivita nadobudne dlhodobú tradíciu, dokáže pričinením ochotných a zapálených organizátorov vytvárať atmosféru vzájomnej úcty a pochopenia, čo je obtiažne najmä pri zapájaní mladej generácie.
Takým podujatím je Autobus dobrej vôle, ktorý nepretržite už 23 rokov krúti kilometre po slovenských cestách, aby na svojich zastávkach napĺňal svoje poslanie – prinášať radosť a potešenie ľuďom, ktorí nemajú možnosť prežiť svoje detstvo či starobu vo vlastných rodinách. Počet navštívených zariadení sa už blíži k dvom stovkám, čo je v prepočte niekoľko tisíc klientov navštívených zariadení. Rok 2018 nebol výnimkou, a tak ráno 30. novembra darčekmi, sladkosťami nabalené a deťmi z Detskej folklórnej skupiny Ragačinka obsadené vozidlo vyrazilo z Hrušova plniť svoju misiu. Malí folkloristi z miestnej Základnej školy s MŠ si pod vedením svojej vedúcej Mgr. Anny Brlošovej pripravili program zložený s hrušovských pesničiek, ale i vianočných kolied a vinšov. K tradičným organizátorom Matici slovenskej, Obce Hrušov sa tento rok pripojilo i Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko a v neposlednom rade už tradične obyvatelia Hrušova, ale aj niekoľko sponzorov. Prvou zastávkou bol Domov sociálnych služieb Subsidium v Rožňave. S pomocou tamojších matičiarov prebehlo úvodné vystúpenie bez problémov, za výrazného ohlasu klientov a personálu zariadenia. Najemotívnejším momentom je vždy návšteva skupiniek detí, ktoré s pesničkou, vinšom i koláčikom potešia i ležiacich pacientov na izbách, ktoré ich z dôvodu vážneho zdravotného stavu málokedy opustia. Slzy dojatia nie sú zriedkavosťou u navštívených, ale aj ostatných prítomných. Minúty však neúprosne bežia a dohodnuté termíny nútia malých koledníkov rozlúčiť sa a nastúpiť do autobusu. Krátka prehliadka Betliarskeho kaštieľa bola skromnou odmenou ľuďom roznášajúcim dobrú vôľu. Trochu vystrašene pozerali deti, ale i sprievod z radov pedagógov a rodičov do údolia plného dobšinských zákrut. Ticho bolo i pri zdolávaní snehom a ľadom pokrytej strmej úzkej cesty smerom na Mlynky-Biele vody. Práve tam v prostredí Slovenského raja sa nachádza detský domov, ktorého vznik sa datuje od roku 1956, keď sa začala rekonštrukcia baníckej ubytovne pre budúci dojčenský ústav. Tamojšie deti sú špecifické svojím zdravotným postihnutím a tým aj im vlastným prístupom. Pri vstupe do zariadenia bolo hneď cítiť zvláštnu atmosféru ochoty a bezprostrednosti. Neskrývanú radosť, ktorú vyjadrovali pri každom tóne kolied či zvukov heligoniek, len ťažko popísať slovom. Personál domova prijal s radosťou ponuku organizátorov a dôkazom spokojnosti bolo množstvo ďakovných slov, ale najmä rozžiarené oči detí, ktoré v náručí pevne držali mikulášske darčeky od (pre ne) nečakaných hostí. Tmu, ktorá sadla na dolinu po Polcmanskou Mašou, preťali svetlá reflektorov a autobus sa kľukatými cestičkami cez Stratenú, Vernár a Poprad pobral smerom na Liptov. Tu sa pristavil pri ďalších hosťujúcich, ktorými boli tentoraz deti z Detského domova v Kráľovej Lehote. Od malých až po väčších takmer dospelákov je budova na konci dediny domovom, kde sa im dostáva určite veľkej starostlivosti, no nie je to rodinné hniezdo so starostlivými vlastnými rodičmi. Už ako obvykle prekvapil nástup skupiny malých heligonkárov, ktorý zožal hlasný potlesk, tak isto i koledy či vinše, ktoré zazneli trochu s predstihom. Po prvýkrát v histórii podujatia sa v programe predstavili i mladí muzikanti z Ľudovej hudby Hruška. Rezké hrušovské čardáše vyhnali do tanca nielen malých v kroji, ale aj deti zo zariadenia a pridal sa i personál. Program neformálne prešiel do spoločnej zábavy detí i dospelých z rôznych strán už odstránenej, sociálnej či generačnej bariéry. Kým vo vnútri objektu vládla hrejivá atmosféra, vonku už výrazne klesali stupne na teplomere, čo v tejto oblasti nie je nič výnimočné. Úlohu, darčeky rozdávajúceho Mikuláša, prevzali samotní Ragačinkári, k nemalej radosti, ale najmä obdarovaných. Neformálne rozhovory medzi organizátormi i mládežou vytvárali atmosféru vzájomného zblíženia i priateľstva. Skromné občerstvenie zakončilo krátku, ale o to srdečnejšiu návštevu zo vzdialenej hontianskej dediny medzi Nízke a Vysoké Tatry. Dve skupinky sa rozlúčili, zatiaľ čo jedna ostáva vo svojom dočasnom domove a ďalšia sa vybrala do neďalekého Vavrišova, kde ich za výhodných podmienok na noc prichýlili majitelia chaty Alpina. Z príjemného prostredia spod vychádzajúcim slnkom ožiareného Kriváňa sa osádka autobusu vybrala do DSS v Liptovskom Hrádku. Tunajšie osadenstvo tvorili zdravotne postihnuté ženy rôznych vekových kategórií. Až neskutočná úctivosť a srdečné privítanie je cítiť na každom kroku a bolo samozrejmou súčasťou počas celej návštevy. Heligonkári, koledníci mali zvyčajný úspech, melódie muzikantov zas zlákali do kolesa zmiešanú masu tanečníkov a vymazali mentálne či sociálne rozdiely. Úprimné slová vďaky a neskrývané nadšenie narušil fakt, že je potrebné sa rozlúčiť. Ďalším cieľom bol neďaleký Liptovský Mikuláš, časť Vitálišovce, kde stojí objekt návštevy, tamojší Domov sociálnych služieb. Tentoraz je to už typ novodobého penziónu, kde sa obyvateľom poskytujú služby čo najviac približujúce domáce prostredie. Do malého priestoru malí folkloristi z Ragačinky vniesli opäť veľkú dávku bezprostrednej zábavy a, samozrejme, ako všade koláčiky z hrušovských kuchýň. Tamojšia pani riaditeľka pripravila koledníkom na znak vďačnosti guľáš, ktorý všetkým padol dobre. Piata návšteva bola už pomaly znamením, že je trasu potrebné smerovať k rodnej dedine. Autobus opustil Liptov a ďalším, vlastne posledným víkendovým zastavením bol DSS Záhonok vo Zvolene. Možno by tu bol i dôvod na oslavu, lebo Autobus dobrej vôle tu bol presne pred 10 rokmi. V tamojšom zariadení býva vyše 120 dôchodcov, pričom veľká väčšina sa stretla v priestrannej jedálni. Tu i trochu unavených vinšovníkov hneď pri príchode privítali búrlivým potleskom, ktorý sa často ozýval počas celého predstavenia. Hoci nohy už neslúžili ako za mladi, záverečný spoločný tanec si viacerí nedali ujsť a vyzvŕtali sa ako o generáciu mladší. Stisky rúk, mnohoslovné poďakovania, ale hlavne neskorý večer druhého dňa bol už jasným znakom, že je treba pobrať sa  na cestu domov. Slovo domov má v tomto prípade zvláštnu príchuť. V šiestich navštívených zariadeniach personál vytvára čo najlepšie podmienky na život ľuďom, ktorým životný osud nedoprial žiť v tom svojom domove so svojou rodinou, no túžba po tom pravom žije v každom z nich. Naopak, osadenstvo autobusu s príznačným názvom sa do toho svojho, chvalabohu, aj tohto roku šťastne vrátilo.
Účinkujúcim aj organizátorom sa podarilo naplniť poslanie priniesť dobrú vôľu celkom neznámym, vo väčšine prípadoch opusteným ľuďom. Patrí im za to určite vďaka, ale v neposlednom rade aj prispievateľom a podporovateľom, medzi ktorých patrí Matica slovenská, obyvatelia Hrušova, Miroslav Račko a ďalší. K dobrej pohode určite prispela spoľahlivosť a ochota vodiča autobusu z firmy Piritrans Jozefa Macha, pomoc sprevádzajúcich rodičov a pedagógov. Zásluhou projektu Hontiansko-ipeľského osvetového strediska V. Krtíš sa zabezpečili niektoré nutné náležitosti pri tvorbe programu, ktorý sa zreprízoval i na podujatiach v Závade a Modrom Kameni. Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Ján Brloš

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!