Spomienka na Petra Madáča

6 marca, 2019 by  

2019-03-03 087Gemerská Poloma – 03.03.2019

Fotogaléria DMS

Fotogaléria – Šani Lázár

Fotogaléria – Michal Terrai

NEOCENITEĽNÝ PRÍNOS PETRA MADÁČA  hornouhorského lekára pracujúceho v poslednej tretine 18. storočia. 

„Medzi svojimi ľuďmi využil svoje vedomosti z odboru Medicíny a vždy bol ochotný pomáhať, pri čom nešetril ani času ani námahy. A tak dobrý občan svojej vlasti, neslúžil Krajine, kde nadobudol vedomosti a hodnosti, ale svoje povolanie vykonával doma – vo vlasti, ktorá nemala účasť na kvalifikácii, ktorú dosiahol v cidzine.“

Z knihy: S P O M I E N K A  NA PETRA MADÁCSA DOKTORA MEDICÍNY SLÁVNEHO ODBORNÍKA FYZIKY MALOHONTSKÉHO KRAJA. NECH SA NEZABUDNE NA TOHO, KTORÉMU PATRÍ VECNOST. BUDÚCIM GENERÁCIÁM VENUJE VERNÝ CTITEL ZOSNULÉHO JÁN FEJEŠ 1807.

Obec GEMERSKÁ POLOMA je zaujímavá ako rodisko slávnych  národovcov, ale i uznávaných odborníkov. Je dobrým  zvykom, že  tunajší ľudia nezabúdajú na svojich rodákov. Jedným z nich je aj doktor Peter Madáč (Madács, aj Madách Péter – narodený 28. 02. 1729 v Polome, (teraz Gemerská Poloma, okr. Rožňava), v Gemerskej  stolici), ktorému  vďačíme za počiatky verejného zdravotníctva a vyzdvihnutie dôležitosti pôrodnej starostlivosti.

Dňa 3. marca 2019 zorganizovali Matica slovenská v spolupráci s Obecným úradom v Gemerskej Polome a Gemerským seniorátom ECAV  na Slovensku spomienkovú slávnosť  pri príležitosti 290. výročia jeho  narodenia v slávnostne vyzdobenom evanjelickom  kostole, v jeho rodnej obci.

Hneď v úvode zazneli tóny piesne „Poď k Ježišovi“ v podaní evanjelického spevokolu a pokračovala slávnostnou liturgiou. Zvesťou Slova Božieho poslúžil brat senior gemerského seniorátu  Mgr. Radovan Gdovin,  ktorý vydvihol Petra Madáča nielen ako lekára, ale aj silne veriaceho človeka. Tieto silné slová Madáč  vyslovil  v jeho vyznaní, keď opúšťal univerzitu vo Wittenbergu slovami: „Po ťažkých, bolestných útrapách a prekážkach  a po vytrvalej snahe  som zavŕšil štúdium medicíny a teraz mám jedinú túžbu vrátiť sa do svojej milovanej vlasti do svojho domova. Svoj ďalší osud, svoje životné cesty zverujem do vôle dobrotivého pána Boha, tak, ako som činil doteraz. Pevne verím a dúfam že on bude mojím spoľahlivým životným kormidelníkom.

Následne sa prítomným prihovorila predsedníčka MO MS Mária Antalová, ktorá   stručne zhrnula jeho život a neoceniteľný prínos pre náš národ.

O jeho pôvode sa nám zachovalo vierohodné svedectvo v podobe vlastného životopisu, ktorý bol podľa vtedajších zvyklostí súčasťou dizertačnej práce uverejnenej v roku 1770 vo Wittenbergu. Zo životopisu sa dozvedáme o jeho rodine, rodinnom zázemí a o štúdiách, ktoré predchádzali samotnému ukončeniu medicíny. Po ukončení  gymnázia  v snahe študovať medicínu začal pracovať ako pomocný lekárnik vo Wroclavy. Tu strávil 4 roky  štúdiom farmácie. V  roku  1759 prichádza Peter Madáč  do Wittenbergu, kde sa zapísal na tamojšej univerzite  na štúdium  medicíny. Popri škole zastával funkciu knihovníka v univerzitnej knižnici. Tu sa mal možnosť oboznámiť s novými poznatkami  vedy v odbore medicíny. Keďže  pochádzal z veľmi skromných pomerov v nasledujúcich rokoch štúdia zápasil s finančnými a existenčnými problémami.  Vďaka priaznivcom, ktorí mu pomáhali znášať jeho finančné krízy dosahoval vynikajúce výsledky,  za ktoré poberal mimoriadne štipendiá. Záverečné skúšky absolvoval s vyznamenaním   a  po excelentnej obhajobe dizertačnej práce o regenerácii ciev bol dňa 24. 8. 1770  po 16 rokoch štúdia v cudzine ako 41 ročný slávnostne promovaný  na tamojšej univerzite.

I napriek lákavým ponukám odmietol ďalší pobyt na zahraničných pôsobiskách a rozhodol sa vrátiť do milovanej vlasti. V roku  1771 sa vracia na Gemer k rodičom, do Polomy a po krátkom pobyte začína vykonávať prax  v Štítniku. Po roku pôsobenia prijal pozvanie magistrátu mesta Rožňavy kde bol menovaný  za magistrátneho chirurga a v roku 1772 za úradného lekára – fyzikusa liptovskej stolice so sídlom v Liptovskom Svätom Mikuláši. Tam sa v plnej miere ujíma úlohy vedúceho lekára zodpovedného predovšetkým za zábranu  šírenie nákazy na ľuďoch a zvieratách. V  roku 1773 sa oženil s Máriou Križárovou, chudobným dievčaťom zo Štítnika. V šťastnom manželstve sa im narodilo trinásť detí, žiaľ, osem z nich zomrelo. Vychovali troch synov a dve dcéry. Syn Daniel Madáč sa stal úspešným lekárom – chirurgom, mladší Samko Madáč farmaceutom. Najmladší Peter, v čase otcovej smrti, študoval filozofiu v Bratislave. Keďže medicínu nevyštudoval vo svojej vlasti, ale vo vlasti chcel pôsobiť, musel podľa nariadení  uhorského kráľovského miestodržiteľstva nostrifikovať svoj lekársky diplom na domácej univerzite. Madáč tak urobil  v Trnave v roku 1774 a pri nostrifikácií predložil dizertačnú prácu o chemických reakciách v organizme človeka.  Zaujíma sa aj o chémiu, a to tým, že robil pokusy s kukuričnou rastlinou. Je jedným zo zabudnutých priekopníkov vo výrobe cukru. Uviedol to maďarský časopis vydávaný vo Viedni Magyar kurir 8. marca 1799 v 20. čísle.  Zlisovaním vyťažil mliečnu tekutinu, ktorú sa mu však nepodarilo skryštalizovať, no aj tak treba uviesť, že bol prvý, ktorý prišiel na to, že z rastliny kukurice sa dá vyrobiť sirup a cukor podobný trstinovému. V roku 1776 ho lekárska komora vymenovala za hlavného stoličného lekára Malohontu so sídlom v Rimavskej Sobote. Po príchode našiel  lekárstvo v zlom stave. No  snažil  sa ho zlepšovať. Chýr o jeho lekárskych schopnostiach sa rýchlo šíril.

Skúmal choroby zvierat, najmä nákazlivé. Odborný prístup a praktické výsledky v oblasti potierania zvieracích nákaz, jeho legislatívne, preventívne, ochranné a liečebné opatrenia, návody a metódy sa stali všeobecne záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území habsburského Uhorska – uzákonenie 1. Zdravotníckeho zákona Márie Terézie.

Madáč, ako hlavný stoličný lekár, vypracoval v roku 1789 výročnú správu, v ktorej skonštatoval nelichotivý stav úrovne vzdelania pôrodných báb, ako aj pôrodnej starostlivosti. Rôznymi  opatreniami chcel dať povolaniu pôrodnej baby potrebnú vážnosť. Systematicky a dômyselne sa venoval odbornému vzdelávaniu zdravotníckych pracovníkov (najmä pôrodných báb), organizovanému šíreniu zdravotníckej osvety medzi ľudom, propagácii osobnej, pracovnej i bytovej hygieny, aktívnej individuálnej starostlivosti o zdravie, ochrane pred teritoriálne rozsiahlymi a plošne sa šíriacimi infekčnými chorobami (kiahne), prevencii (očkovaniu) proti kiahňam, rekvalifikácii pôrodných báb podľa stupňa odborného vzdelania na pôrodné asistentky a mnohé iné aktivity. Položil základy verejného zdravotníctva, vypracoval návrh školenia pôrodných báb.

Občania v širokom okolí Malohontu  mali v jeho osobe vynikajúceho lekára fyzikusa. Zaujímavý bol aj jeho styk s pacientom. S vyššími spoločenskými vrstvami ho udržiaval aj formou korešpondencie. Tieto listy sa zachovali  a sú uložené v maďarskom štátnom archíve v Budpešti. Ako lekár, chirurg a pôrodník vykonával aj všeobecnú prax celých 26 rokov. Až ako  76 ročný sa zriekol úradnej funkcie, ukončil činnosť praktického lekára, chirurga, pôrodníka a požiadal o dôchodok. Zomrel 24. novembra 1805 v Rimavskej Sobote, kde je aj pochovaný. Bolo len málo  takých ľudských fenoménov, akým bol Peter Madáč. Počas 33 ročného nepretržitého štúdia na siedmich základných a stredných školách, dvoch vysokých školách, resp. akadémiách a univerzitách, ovládal sedem  jazykov (výborne ovládal latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu, nemčinu, maďarčinu), získal dva vysokoškolské diplomy, a to ako lekár – fyzikus a ako magister teológie ev. a. v. cirkvi.

MUDr. Peter Madáč sa stal  veľkou  osobnosťou v dejinách humánneho i veterinárskeho lekárstva a farmácie feudálneho Uhorska, stal sa tvorcom význačnej etapy slovenských dejín.

Chrámom zneli famózne melódie polomských piesní v podaní členiek domácej folklórnej skupiny Dolina. Po ukončení Služieb Božích sa prítomní presunuli k zdravotnému stredisku.  Za zvukov hymnickej piesne „Kto za pravdu horí“ v podaní mužskej speváckej skupiny Pekná dolina z Vlachova  organizátori položili veniec k pamätnej tabuli slávneho rodáka.

Na záver spomienkovej slávnosti sa prítomní hostia odobrali do sály pri obecnom úrade v obci. Srdečnými slovami prítomných privítala starostka obce Mgr. Lillian Bronďošová. Folklórna skupina Dolina a Detská folklórna skupina Bambuchy sa predviedli originálnym programom, ktorý zožal mimoriadny úspech. Na počesť a na pamiatku tohto velikána našej rodnej obce bola slávnostne uvedená kniha autorov Ladislava Husára a Jána Chanasa pod názvom Život a dielo Petra Madáča z Gemerskej Polomy, ktorá je časťou publikácie CHÝREČNÍ SLOVÁCI V DEJINÁCH VETERINÁRSTVA FEUDÁLNEHO UHORSKA, PETER MADÁČ V VEĽKEJ POLOMY od Ladislava Husára. Ľudové bábiky v tradičných ručne šitých krojoch vznikajú pod šikovnými rukami našej rodáčky Heleny Liptákovej. Majú šaty šité presne na mieru a prítomní sa  mohli pokochať  výstavkou originálov. Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave, Ing. Zlatica Halková, vyjadrila slovami vďaky uznanie všetkým organizátorom slávnosti venovanej Petrovi Madáčovi.

Tu je príklad Medika – tejto vytúženej profesii zvlášť oddaného. Boli lekári, ktorí sa „bohom“ nazývali. „Náš“ sa len za človeka považoval. Ako lekár nikdy nič nerobil protizákonne. O jeho odbornosti nikto nepochyboval. Pravdaže, nemal vždy šťastie. No, nikdy sa nechválil úspešnými, ani ťažkými prípadmi. A ak platí, že Bohu sa rovná ten, kto druhých ohrieva a rozpaľuje – to platí o „Našom“. Uvážená rada pomáha, kto však koná rýchlo, často to oľutuje. Je múdry, kto uvažuje. S Enneom môžeme o „Našom“ povedať: Jediný, ktorý z nás obdaril schopnosťou uvažovať, oslobodil nás od náreku pred Spásou.“

Z knihy: S P O M I E N K A  NA PETRA MADÁCSA DOKTORA MEDICÍNY SLÁVNEHO ODBORNÍKA FYZIKY MALOHONTSKÉHO KRAJA. NECH SA NEZABUDNE NA TOHO, KTORÉMU PATRÍ VECNOST. BUDÚCIM GENERÁCIÁM VENUJE VERNÝ CTITEL ZOSNULÉHO JÁN FEJEŠ 1807.

Mária Antalová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Gemerskej Polome  a Danka Červenáková,  knihovníčka  Obecnej knižnice v Gemerskej Polome

 

 

 

 

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!