Pavol Emanuel DOBŠINSKÝ

marec 21, 2019 by  

052Slavošovce – 19.03.2019

Fotogaléria

Pedagóg, spisovateľ, zberateľ prostonárodných slovenských povestí, vydavateľ slovenských (hlavne gemerských) ľudových rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik a evanjelický kňaz sa radí do obdobia romantizmu a je jedným zo spisovateľov štúrovskej generácie. Narodil v obci Slavošovce dňa 16.3.1828, v rodine evanjelického farára, zomrel v Drienčanoch, dňa 22.10.1885.  Dňa 19.3.2019 sme si v Slavošovciach pripomenuli 191. výročie narodenia nášho rodáka, P. E. Dobšinského. Obec Slavošovce pozvala hostí, návštevníkov, poslancov a predstaviteľov miestnych podnikov. Spomienkového aktu sa zúčastnili predstavitelia obcí Drienčany, kde Pavol Dobšinský dožil svoj život, ako aj obcí Kobeliarova a Gočova, a taktiež hostia z Matice slovenskej v Rožňave.

V úvode stretnutia, si prítomní návštevníci mohli, v budove pri pamätnej izbe P.E.Dobšinského, pozrieť nádherné a zaujímavé výtvarné práce na motívy rozprávok Pavla Dobšinského, ktoré nakreslili deti zo Základnej školy P.E. Dobšinského v Slavošovciach. Po privítaní i príhovore starostu obce, Ing. Štefana Baštáka, nás príjemne prekvapil kultúrny program žiakov základnej školy. Poézia a ľudové piesne v ich podaní navodili atmosféru pokoja a preniesli nás do čias minulých, do čias našich predkov.

Po ukončení kultúrneho programu, sa zúčastnení presunuli ku bronzovej pamätnej tabuli na priečelí rodného domu, kde zaznela pieseň „Slovensko moje, Otčina moja, krásna si ako raj ….“ v podaní spevokolu pri Zbore pre občianske záležitosti v Slavošovciach. K pamätnej tabuli sme spoločne položili nášmu rodákovi spomienkové venčeky a poklonili sa jeho osobnosti.

V ďalšej časti osláv sa účastníci odobrali na prehliadku expozície v rodnom dome, kde sa slávnostne podpísali do kroniky. V pamätnej izbe je sústredený materiál regionálneho charakteru, doplnený dobovými predmetmi a nástrojmi používanými v minulosti

Pocit, ktorý vás ovanie, keď vstúpite do pamätnej izby, je čarovno-rozprávkový. Z každého kúta sa vám pripomínajú časy starých materí. Dobové, nádherne vyšívané kroje, ľanové ručníky, krosná, kolovrátok, krčahy, korýtka, kolíska, postavy z rozprávok, obrazy a dokumenty nesúce pečať minulosti. Nedá sa vymenovať množstvo predmetov a vecí, ktoré vás v pamätnej izbe očaria. Musíte si ich pozrieť na vlastné oči bystrozraké a pospriadať si celok na kolovrátku, či vytkať si ho na krosnách, spolu so zaujímavým rozprávaním pána PaedDr. Milana Sajenka. Bábiky z pamätnej izby vám pripomenú rozprávky Pavla Dobšinského, na ktorých odrástli celé generácie detí. Majú svoje čaro aj pre nás, dospelých.

Z pamätnej izby sa účastníci presunuli k pamätníku pri Základnej škole. Zazneli ľúbezné slová piesne Hoj, vlasť moja, ty zem drahá… Aj tu prítomní účastníci položili k buste pamätné venčeky a poklonili sa nášmu rodákovi.

Dielo Pavla Dobšinského zostane vždy nadčasové a večné. Veď rozprávky potrebujeme všetci na zachovanie nádeje, na rozlíšenie dobra od zla. Bez nich by náš život nemal zmysel. Som presvedčená, že Dobšinského život a dielo bude inšpirovať aj nasledujúce generácie. Teraz je na nás, aby sme jeho odkaz šírili s láskou a hrdosťou našim deťom a vnúčatám. Minulosť sú naše korene, ktoré nás pevne držia pri zemi a aj z nich čerpáme živiny pre svoj život. Bez poznania minulosti by sme nemohli tešiť z prítomnosti a budovať budúcnosť. Máme množstvo slovenských dejateľov, na ktorých môžeme byť právom hrdí. Odkaz, ktorý zanechali v svojej tvorbe, je pečaťou našej slovenskej národnosti, hlavne v časoch, keď sú Slováci rozcestovaní po celom svete.

Erika Potomczyková

 

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!