Michal Vdovčík – zbojník

február 18, 2021 by  

Michaël Wdovecz – fakty

Juro Jánošík je pre Slovákov pojem, ktorý pozná asi každý. Málokto však vie, že aj Gemer mal kedysi svojho „Jánošíka“. Michal Vdovec, známy aj ako Vdovčík, či Dovčík, bol známym zbojníkom nielen na Gemeri a Malohonte, ale aj na širokom okolí. Narodil sa v Henckovciach 4. februára 1803. Krstili ho 28. februára v Nižnej Slanej. Bol tretie z piatich detí rodiny, ktorá sa živila pastierstvom. Ich dom stál na konci dediny, hneď vedľa prašnej cesty, kadiaľ tiahli vozy so železnou rudou a s drevom určeným do hámrov. Ako dvanásťročný bol sluhom, staral sa o kone počas protinapoleonovských vojen. Približne v dvadsiatom roku svojho života zanechal pluh a motyku a vybral si dobrodružnejší a lákavejší spôsob života. Známy je jeho výrok: „Môj otec od kosy umrel, ale ja od nej neumrem“. Radšej sa dal na zboj, ako by mal robiť na panskom. Zdržiaval sa v okolí významnejších ciest a o prvé lúpežné prepady sa pokúšal sám. Po čase sa obklopil ďalšími druhmi a naháňal strach nielen v Gemerskej, ale aj vo Zvolenskej a Spišskej stolici dokonca aj v Poľsku. Lúpil dvanásť rokov. Vdovčíkovu družinu tvorili prevažne vojenskí zbehovia. Žili v horách a na salašoch a zbíjali príslušníkov zámožnejších spoločenských vrstiev. Najsilnejší v družine však vraj nebol Vdovec, ale jeho druh Ďurman, ktorý pochádzal z Rejdovej. V ústnej tradícii sa zachovali aj rôzne prehrešky týchto hrdinov, najmä Vdovčíka. Napríklad aj to, ako zhodil zo skaly obločiara pre pár šestákov.

Hovorí sa, že Vdovčík chodil za grófkou Etelou Szapáryovou, manželkou Karola III. Andrássyho, ktorá žila v kaštieli vo Vlachove.

      V záznamoch mestskej rady v Rožňave je zápis, že za jeho dolapenie vypísali 24. marca 1832 odmenu 50 strieborných. Výzva nenechala na seba dlho čakať a v Kobeliarove ho pandúri v noci prepadli a odzbrojili. Lapili ho v dome jeho milej Zuzany Sabíny, plešivecký súd ho odsúdil na smrť obesením. Šibenicu mu postavili na poli medzi Nižnou Slanou a Henckovcami a 28. decembra 1832 ho aj obesili. Či bol obesený za krk, alebo za rebro, ťažko povedať. Na jeho popravu vraj nahnali starých aj mladých. Telo zostalo na šibenici, až kým ho vrany nezďobali, a keď mu v krpcoch odhnili nohy, začali z nich vyletúvať peniaze… Či to bolo naozaj tak, ťažko povedať.

Veľa spomienok o ňom sa zachovalo v ľudovej slovesnosti a v literárnych dielach, napríklad Pavla Dobšinského, ktorý o ňom písal už v roku 1847, ale najviac sa dozviete z knihy Viery Gašparíkovej Zbojník Mišo Vdovčík.

Lebka našla údajne svoje miesto medzi rekvizitami grófa Andrássyho v kaštieli v Betliari. Kyjak (budzogáň) sa do zbierok dostal až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia z Gemerského múzea z Rimavskej soboty výmenou za turecký handžár. V zbierkovom fonde SNM – Múzea Andrássyovcov v Betliari opatrujú jeho lebku a kyjak z hruškového dreva s nápisom: „Dovetz rabló páltzája, 1836“ (kyjak zbojníka Dovca).

Zdroje: PLUS 7 dní (2017), Korzár Gemer(2013)

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!