Ondrej Žúdel – banský technik, ale aj básnik

25 marca, 2021 by  

25. marca 1940 sa v Rakovnici (ok. Rožňava) narodil Ondrej Žúdel, banský technik, geológ a básnik. Študoval na Strednej priemyselnej škole geologickej a baníckej v Spišskej Novej Vsi. Pracoval ako geológ na Geologicko-meračskom oddelení Železorudných baní v Rožňave a ako vedúci ochrany Železorudných baní, s prestávkou v roku 1985, keď pracoval v Grécku, na ostrove Paros. Neskôr zanechal svoje pôvodné povolanie a pôsobil v Slovenskom rozhlase. Popri profesionálnej práci sa venoval poézii, svoje básne a aforizmy publikoval v Novom slove, Pravde, Roháči, Literárnom týždenníku, v almanachu Poľné kvety a prostredníctvom rozhlasového vysielania. Knižne debutoval až v roku 2000, keď vydal knihu aforizmov „Neuvážené úvahy“ a po nej zbierky básní, najmä s regionálnymi témami a motívmi, Trpké plánky (2001), Kohútie modlitby (2002) a Strach pred posledným milovaním (2004).  Jeho životné skúsenosti a zážitky ako geológa i baníka, keď chodil fárať do rožňavských baní, najmä v úsekoch Rudná a Mier, ho inšpirovali k napísaniu dvoch zbierok poviedok a príhod z baníckeho prostredia pod názvom „Banícka nátura“ (2001) a „Banícka nátura 2“ (2004). Od 23. júna 2000 bol členom Literárneho klubu „Litokruhy“ pri Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kde poskytoval odbornú pomoc najmä začínajúcim autorom. V rokoch 2001 – 2004 spolupracoval aj so Spišským literárnym klubom v Spišskej Novej Vsi. V roku 2004 sa stal členom Spolku slovenských spisovateľovOndrej Žúdel zomrel v Rožňave 19. júna 2004. Pochovaný je na cintoríne v rodnej Rakovnici.

ZDROJ: Jozef Leffler

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!