František Richard Osvald – aj predseda Matice slovenskej

14 apríla, 2021 by  

03. 10. 1845 Hodruša-Hámre, okr. Žarnovica –  14. 04. 1926 Trnava

kultúrny historik, redaktor, publicista, vydavateľ, kultúrny pracovník,  rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, generálny vikár.

Používal pseudonymy Bystron, Dobreznámy, Dobrovoľný, Drahotin Pia, R. Hodrušský, Veritas, Východohora, Zadumený, Známy. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, v trnavskom seminári a teológiu v Ostrihome. Aktívne sa zúčastňoval na literárnom duchu slovenských študentských spolkov. Za kňaza ho vysvätili v r. 1869. Pôsobil ako kaplán a administrátor na rozličných miestach. Pre národné presvedčenie bol diskriminovaný. Bol spoluzakladateľom sv. Vojtecha v Trnave (1870), roku 1879 sa stal jeho správcom a redaktorom Katolíckych novín, no už nasledujúci rok sa musel týchto funkcií vzdať, bol opäť administrátorom, neskôr farárom. Od r. 1916 do konca života pôsobil v cirkevných funkciách v Trnave, kde bol prelátom a generálnym vikárom, v r. 1921 mu pápež Benedikt XV. udelil hodnosť apoštolského protonotára. Po vzniku prvej ČSR bol poslancom Národného zhromaždenia za Slovenskú ľudovú stranu. Bol spoluzakladateľom, správcom a predsedom obnoveného Spolku sv. Vojtecha (1918 – 1926), predsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1919 – 1926) a jedným z predsedov obnovenej Matice slovenskej. Prínos jeho osobnosti spočíval v kultúrno-organizačnej práci, ktorou sústredil významných predstaviteľov katolíckeho duchovenstva svojich čias, vo vydavateľskej činnosti, v tvorbe náboženskej literatúry a písaní pôvodných prác. Písal príležitostné verše, neskôr sa venoval literárnohistorickej i literárnokritickej publicistike a dejinám i popularizácii kazateľskej literatúry. Zredigoval kalendár Pútnik svätovojtešský (1880). Bol vydavateľom a redaktorom časopisu Kazateľňa (1881 – 1908), s prílohou K dejinám katolíckej kazateľskej literatúry (1890), ktorá sa po roku zmenila na Literárne listy (1891 – 1908), v nich uverejňoval staršie slovenské literárne a jazykové pramene, literárnoteoretické, literárnokritické i literárnohistorické štúdie, profily osobností i jazykovedné príspevky, osobitne dbal na dôsledné dodržiavanie normy spisovnej slovenčiny. Ako filológ sa zaujímal o historickú gramatiku, lexikológiu a slovenské nárečia, spolupracoval pri nárečovom výskume českého jazykovedca F. Pastrnka. Recenzie jazykovedných prác, ktoré napísal, dokazujú široký záujem o problematiku spisovnej slovenčiny vo viacerých oblastiach (veda, literatúra, prax). Z jeho iniciatívy vznikli k 100. výročiu založenia Slovenského učeného tovaryšstva tri ročníky almanachu Tovaryšstvo (1893, 1895, 1900), hlásiace sa k bernolákovským tradíciám. Okruh jeho spolupracovníkov označovali ako Osvaldovu skupinu. Patrili do nej J. Kohuth, T. Milkin, I. Žiak-Somolický, A. Truchlý-Sytniansky, M. Chrástek, J. Buday, S. Mišík, F.V. Sasinek, M. Hojič, F. Šujanský, A. Kmeť, P. Tomkuljak a ďalší. Cieľom jeho literárnohistorickej a literárnokritickej činnosti sa stala záchrana starých rukopisov a zisťovanie bernolákovských pamiatok a tradícií. Bol autorom náboženských učebníc a príručiek, mravoučných kníh, napríklad: Kto pán vo škole, či farár a či pán slúžny? čili odlúčenie školy od cirkve (1869), Rehoľníci (1870), Čítanie, listy a evangelia na všetky nedele a sviatky i mnohé príležitostné slávnosti celého roku s rozličnými modlitbami, Ruženec (obe 1877), Len jedno je potrebné, Obradoslovie (obe 1881), Živý ruženec (1884), Bolestný ruženec (1887), Od kolísky (1889), Anjelíčok (1891), Venčok krátkych modlitieb (b. r.) a Praktická rukoväť k vysvetľovaniu Malého katechizmu pre dietky (1891 – 1896). Publikoval literárnohistorické state, bol editorom pôvodných a prekladových prác starších slovenských autorov. Jeho najväčšou prácou bola štúdia K dejinám slovenských literárnych spolkov na našich seminároch (1896).

Zdroj: www.literarny-tyzdennik.sk

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!