František Richard Osvald – aj predseda Matice slovenskej
14 apríla, 2021 by zlatka
03. 10. 1845 Hodruša-Hámre, okr. Žarnovica – 14. 04. 1926 Trnava
– kultúrny historik, redaktor, publicista, vydavateľ, kultúrny pracovník, rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, generálny vikár.
Používal pseudonymy Bystron, Dobreznámy, Dobrovoľný, Drahotin Pia, R. Hodrušský, Veritas, Východohora, Zadumený, Známy. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, v trnavskom seminári a teológiu v Ostrihome. Aktívne sa zúčastňoval na literárnom duchu slovenských študentských spolkov. Za kňaza ho vysvätili v r. 1869. Pôsobil ako kaplán a administrátor na rozličných miestach. Pre národné presvedčenie bol diskriminovaný. Bol spoluzakladateľom sv. Vojtecha v Trnave (1870), roku 1879 sa stal jeho správcom a redaktorom Katolíckych novín, no už nasledujúci rok sa musel týchto funkcií vzdať, bol opäť administrátorom, neskôr farárom. Od r. 1916 do konca života pôsobil v cirkevných funkciách v Trnave, kde bol prelátom a generálnym vikárom, v r. 1921 mu pápež Benedikt XV. udelil hodnosť apoštolského protonotára. Po vzniku prvej ČSR bol poslancom Národného zhromaždenia za Slovenskú ľudovú stranu. Bol spoluzakladateľom, správcom a predsedom obnoveného Spolku sv. Vojtecha (1918 – 1926), predsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1919 – 1926) a jedným z predsedov obnovenej Matice slovenskej. Prínos jeho osobnosti spočíval v kultúrno-organizačnej práci, ktorou sústredil významných predstaviteľov katolíckeho duchovenstva svojich čias, vo vydavateľskej činnosti, v tvorbe náboženskej literatúry a písaní pôvodných prác. Písal príležitostné verše, neskôr sa venoval literárnohistorickej i literárnokritickej publicistike a dejinám i popularizácii kazateľskej literatúry. Zredigoval kalendár Pútnik svätovojtešský (1880). Bol vydavateľom a redaktorom časopisu Kazateľňa (1881 – 1908), s prílohou K dejinám katolíckej kazateľskej literatúry (1890), ktorá sa po roku zmenila na Literárne listy (1891 – 1908), v nich uverejňoval staršie slovenské literárne a jazykové pramene, literárnoteoretické, literárnokritické i literárnohistorické štúdie, profily osobností i jazykovedné príspevky, osobitne dbal na dôsledné dodržiavanie normy spisovnej slovenčiny. Ako filológ sa zaujímal o historickú gramatiku, lexikológiu a slovenské nárečia, spolupracoval pri nárečovom výskume českého jazykovedca F. Pastrnka. Recenzie jazykovedných prác, ktoré napísal, dokazujú široký záujem o problematiku spisovnej slovenčiny vo viacerých oblastiach (veda, literatúra, prax). Z jeho iniciatívy vznikli k 100. výročiu založenia Slovenského učeného tovaryšstva tri ročníky almanachu Tovaryšstvo (1893, 1895, 1900), hlásiace sa k bernolákovským tradíciám. Okruh jeho spolupracovníkov označovali ako Osvaldovu skupinu. Patrili do nej J. Kohuth, T. Milkin, I. Žiak-Somolický, A. Truchlý-Sytniansky, M. Chrástek, J. Buday, S. Mišík, F.V. Sasinek, M. Hojič, F. Šujanský, A. Kmeť, P. Tomkuljak a ďalší. Cieľom jeho literárnohistorickej a literárnokritickej činnosti sa stala záchrana starých rukopisov a zisťovanie bernolákovských pamiatok a tradícií. Bol autorom náboženských učebníc a príručiek, mravoučných kníh, napríklad: Kto pán vo škole, či farár a či pán slúžny? čili odlúčenie školy od cirkve (1869), Rehoľníci (1870), Čítanie, listy a evangelia na všetky nedele a sviatky i mnohé príležitostné slávnosti celého roku s rozličnými modlitbami, Ruženec (obe 1877), Len jedno je potrebné, Obradoslovie (obe 1881), Živý ruženec (1884), Bolestný ruženec (1887), Od kolísky (1889), Anjelíčok (1891), Venčok krátkych modlitieb (b. r.) a Praktická rukoväť k vysvetľovaniu Malého katechizmu pre dietky (1891 – 1896). Publikoval literárnohistorické state, bol editorom pôvodných a prekladových prác starších slovenských autorov. Jeho najväčšou prácou bola štúdia K dejinám slovenských literárnych spolkov na našich seminároch (1896).
Zdroj: www.literarny-tyzdennik.sk
Comments
Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!