Andrej Mega – aj hlavný účtovník banskej banky, či hasič

15 apríla, 2021 by  

15.04.1844 Crajove – dnešné Rumunsko – 1914 Dobšiná

– spoluobjaviteľ svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne, mestský kapitán a úradník v Dobšinej. Jeho otec, Andrej Mega st. bol rodák z Dobšinej, ktorý za prácou vycestoval do terajšieho Rumunska. Matka, Kristína Benkőová, Saska, pochádzala zo Sedmohradska. Mladý Andrej už v útlom veku stratil otca a tak si ho adoptoval bohatý strýko v Bukurešti. Zo začiatku ho vychovávali súkromní učitelia, neskôr bol vo francúzskom penzionáte, odkiaľ prešiel na bukureštskú obchodnú školu. Ako 17 ročný sa vrátil do rodného mesta svojho otca, Dobšinej, kde ešte žila jeho stará matka. Vo veku 18 rokov dobrovoľne vstúpil do armády, kde zotrval osem rokov. Po návrate do Dobšinej pôsobil deväť rokov ako mestský kapitán, neskôr ako poradca a viac ako dvadsať rokov bol hlavným účtovníkom banskej banky. Aktívne sa zapájal počas celého života do spoločenského diania v meste. Okrem iného bol aj zakladajúcim členom Dobšinského dobrovoľného hasičského zboru, ktorý bol založený v rámci zakladajúceho zhromaždenia 30.05.1875. Ďalšími členmi zhromaždenia boli osobnosti mesta, ako: Wilhelm Dobay, Samuel Meško, Gustáv Gömöry, Andrej Mega, Baltazár Szontágh, Johan Ulreich, Samuel Klein a Maximilián Gömöry. Najväčšou zásluhou Andreja Megu a jeho priateľov však bolo určite objavenie a preskúmanie svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne. V stredu, 15.06.1870 zavčas rána bolo počuť na ceste, ktorá viedla z Dobšinej cez Stratenú a Vernár do Popradu, hrkotať ťažko naložené vozy. Na vozoch sedelo osem čudne vystrojených ľudí. Trvalo hodnú chvíľu, kým Skalnou bránou prešli obcou Stratená. Ich zraky sa upierali na vrch Duča, kde sa nachádzal veľký, do neznámej hĺbky vedúci otvor, ku ktorému si pastieri, drevorubači, uhliari aj poľovníci radi prišli v letných horúčavách posedieť a schladiť. Od nepamäti tento otvor niesol meno “Studená diera”. Už oddávna sa v okolí traduje povesť, podľa ktorej pod vrchom Hanisej boli kedysi dávno podzemné priestory, cez ktoré bolo možné prejsť z dobšinskej strany na severnú stranu horstva, až do údolia rieky Hnilec. Tieto podzemné priestory sa údajne jedného dňa s obrovským rachotom zrútili a zatarasili vstup z južnej strany. Na severnej strane však zostal jeden otvor, z ktorého prúdil studený vzduch. A práve ten otvor sa nachádza pod vrchom Duča. Ľudia od nepamäti vravia, že zával nevznikol len tak sám od seba. Podľa povesti ho spôsobil zbojník Sámel, ktorý v tomto kraji aj so svojou družinou lúpil a v týchto hlbokých horách sa aj ukrýval. Vraví sa, že jeho družina čítala okolo tristo chlapov. Zbíjali na cestách Gemera a Spiša. Nazbíjané pokady údajne Sámel ukrýval v podzemí pod horou Duča. Skrýša to bola bezpečná a nevedeli o nej ani jeho druhovia z družiny. Keď už bolo pokladu neúrekom, Sámel sa rozhodol, že zanechá zbojníčenie, opustí družinu a začne na neznámom mieste nový život dobre zabezpečený. Povolal murárov, ktorí však nepochádzali z blízkeho okolia, dobre im zaplatil a tí mu skrýšu zamurovali. Sámelove počínanie však neušlo pozornosti jeho druhov, ktorí chceli donútiť svojho kapitána na spravodlivé rozdelenie pokladu medzi všetkých. Nepozdávalo sa mu takéto riešenie a skrýšu vyhodil do vzduchu. Obrovský výbuch tak navždy pochoval nalúpený poklad, najatých murárov, zbojníkov aj samotného Sámela. Ľudia na pamiatku tejto udalosti jednu z doliniek nazvali “Sámelovou”. Chodník, ktorý vedie zo Sámelovej dolinky na Čuntavu sa ešte aj dnes volá “Zbojnícky chodník”. Toľko k povesti. Pred známou a do výšky sa týčiacou Ostrou skalou, neďaleko horárne, vozy odbočili na lesnú cestu, ktorá viedla cez Sámelovu dolinku, aby sa dostali čím bližšie k “Studenej diere”. Baníci Jozef Pack, Ján a Jakub Gállovci, pod vedením baníckeho technika Jána Liptáka st. začali otvor rozširovať, aby uľahčili vstup do podzemia. Po postavení privezeného rumpálu sa ako prvý odvážlivec prihlásil mladý banský inžinier Eugen Ruffiny. Rumpál striedavo obsluhovali baníci aj ostatní spoločníci: Gustáv Lang a Andrej Mega. Riadením akcie bol poverený Dr. Ferdinand Fehér, mestský lekár, skúsený organizátor. Prítomní sa postupne vystriedali pri obhliadke rozprávkových priestorov podzemia. Takto sa začala éra novoobjavenej Dobšinskej ľadovej jaskyne. Andrej Mega bol svedkom objavenia jaskyne, jej postupného sprístupňovania, elektrifikácie, jej počiatočnej svetovej slávy, výstavby cesty, hotelov a zariadení, ktoré oživili tento kraj turistickým ruchom nevídaných rozmerov. …Ak zalistujeme v niektorých análoch, ktoré fundovane a dôveryhodne popisujú jednu z najvýznamnejších udalostí v meste – Objavenie Dobšinskej ľadovej jaskyne, dňa 15. júna 1870, stretneme sa s menom Nándor Fehér, ako so spoluorganizátorom, spoluobjaviteľom, meteorológom a zanieteným vedcom. Dr. Pelech E. János vo svojom historiografickom spise: „Stratenské údolie a Dobšinská ľadová jaskyňa„, z roku 1878 okrem iného píše:

…“Vstupná brána je husto olemovaná čačinou, takže samotný vchod sotva stačí pre jedného človeka. Otvor miestni obyvatelia odjakživa nazývali ľadovou dierou. Chodili okolo nej ešte začiatkom storočia a dúfali, že sa na okraji diery objaví aj nejaké zlato či šperky. Nestalo sa tak. Až v júni 1870, vedy a poznania chtivý mladý banský inžinier Eugen Ruffinyi s dvomi svojimi druhmi Gustávom Langom, uhorským kráľovským honvédskym poručíkom a s Ondrejom Megom, mestským úradníkom, vystrojení potrebným jaskyniaeskym náradím za asistencie Dr. Nándora Fehéra vnikli do jaskyne„… píše Dr. Pelech. Ďalej uvádza:

…“V neznámom podzemnom svete, v ktorom panovalo hrobové ticho sa ponáhľal späť (Ruffinyi), smerom k diere. Zo zovretého hrdla, trasľavým hlasom kamarátom oznamoval: – Poďte dole za mnou, objavil som nádherný ľadový svet! Vzápätí všetci traja – Mega, Lang a Fehér nasledovali Ruffinyiho. Naviazali sa na jeho lano a tak plní zvedavosti a nedočkavosti vytvorili na ňom Ariadninu reťaz a fárali do útrob jaskyne. Týmto jedinečným činom bola jaskyňa objavená.“… končí jednu zo statí v spise Dr. Pelech. …(Úryvok z monografie J. Lefflera: „Dotkli sa Dobšinej – 2. diel„, 2021)

Zdroj: Gemer-malohont, história a súčasnosť, autor Jozef Leffler

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!