Cesta slovenčiny – Slovo ako prazáklad I.

8 mája, 2021 by  

Slovo je prazákladom a iskrou celého človečenstva. Je počiatkom, životom i vyústením cesty každého národa. Je živnou silou, ktorá ho prenáša cez stáročia, a dáva zmysel jeho jestvovaniu. Sú národy, pre ktoré reč znamená menej, pre iné viac, ale sú i také národy, pre ktoré ich jazyk znamená všetko. Práve takým je slovenský národ. Kto sú Slovania a Slováci? Ako sa poprepletali tisíckami rokov dejín? Odkiaľ sa vzalo slovo, ktoré majú v názve a ktoré je ich osudom už toľké veky? Vždy nás bude zaujímať, kto sme, odkiaľ sme prišli a kam kráčame. Snažíme sa nahliadnuť do hĺbok praveku nie iba pre prostý záujem o starožitnosti, ale hlavne preto, aby sme zachytili začiatok nite vedúcej do budúcnosti. Slovania sedia v Karpatoch, v Povislí a v Pdneprí už niekoľko tisíc rokov. Niet inej zmienky o starých Slovanoch ako tej, že boli roľníci. Roľnícka kolonizácia postupuje veľmi pomaly, dolinu po doline, stráň po stráni. Trvá niekoľko generácií, kým sa z osady odštiepi skupina, ktorá zúrodní susedné údolie. Takáto kolonizácia netrvá stovky, ale tisíce rokov. Keď sa Slovania vliali do písaných dejín okolo roku 600, obývali už tri štvrtiny Európy. Ako dlho im mohlo trvať, kým obsadili taký obrovský kus zeme? Veď niet svedectiev o tom, že by územia dobyli útokom. Slovania sa v dejinách doslova vynárajú ako veľryba, keď sa na hladine nadýchne. Prekvapenie prizerajúcich sa korzárov, keď sa odrazu zjaví obrovský chrbát chŕliaci gejzír horúcej pary, nie je dôkazom toho, že veľryba predtým neexistovala. Slovensko sa nachádza nad samým jadrom nášho svetadielu. Vari ani netušíme, ako mocne sa nás dotýka celé tisícročia žiara vychádza zo srdca Európy. Koľko vecí malo práve u nás svoj počiatok a ako sa práve z nášho územia rozlievali vlny života indoeurópskeho i slovanského. Preto sa v historickom a národnom vedomí Slovákov spája v jeden celok všeobecné s osobitným, slovenské so všeslovanským, západné s východným. Je to podvedomá istota hĺbky koreňov, z ktorých všetko vyrastá. Je to počúvanie tlkotu srdca svetadielu. Málokto si tieto skutočnosti uvedomoval, no každý ich v hĺbke svojho podvedomia cítil. Naše národné jestvovanie sa opiera o zotrvanie pri prameni. Preto sme zároveň najstarším i najmladším slovanským národom. Preto sa u nás mnohokrát nedá odlíšiť začiatok a koniec jednej éry. Preto spolu s každým úderom srdca svetadielu prichádzame sami k sebe, hoci sme nikdy neodišli. A činnosť srdca nemožno riadiť rozumom. Kým žije, má vlastný rytmus. Srdce Európy má svoje vyžarovanie – a tým je slovo.  Preto sme Slovania a Slováci, lebo nesieme slovo. Podľa toho, ako ním budeme narábať, budú pokračovať osudy slovanského sveta a celej Európy.

Zdroj: Národný kalendár 2005, autor Maroš Puchovský

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!