Ján Čajak – syn štúrovského básnika

28 mája, 2021 by  

19.12.1863 Liptovský Ján – 29.05.1944 Báčsky Petrovec, Srbsko

– spisovateľ a učiteľ, bol jednou z ústredných osobností kultúrneho a osvetového života Báčskeho Petrovca a vojvodinských Slovákov Syn štúrovského básnika Janka Čajaka a otec spisovateľa Jána Čajaka mladšieho. Jeho otec Janko Čajak patril ku generácii štúrovcov, písal vlastenecké, ľúbostné i satirické verše, tie po jeho smrti (zomrel mladý vo veku 37 rokov) zozbieral a v Matici slovenskej v roku 1875 ešte stačil vydať Pavol Dobšinský. Po manželovej smrti odišla vdova s trojročným synom k rodičom do Veľkej Slatiny, kde jej otec Samuel Medvecký bol evanjelickým farárom. Zakrátko sa však vydala do Drienčan, oženil sa s ňou tamojší farár, folklorista, zberateľ a vydavateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský, ktorému tiež zomrela prvá manželka. Dobšinský sa tak stal nevlastným (ale dobrým a starostlivým) otcom vtedy štvorročného Jána Čajaka a postaral sa aj o jeho vzdelanie. Základné vzdelanie Ján Čajak získal u otčima Pavla Dobšinského.  Pôvodne chcel byť evanjelickým kňazom, stal sa však učiteľom. Študoval na gymnáziách v Martine, Rimavskej Sobote, Kežmarku a na učiteľskej prípravke v Lučenci, kde bol vylúčený pre národnú činnosť. Pokračoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a na evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave, kde bol vylúčený za panslavizmus. Učiteľskú skúšku zložil v Kláštore pod Znievom. Pôsobil v advokátskej kancelárii Petra Jemnického v Pezinku celkom krátko a roku 1886 sa stal učiteľom v Kokave, Rajci a v rokoch 1889 – 1893 v Kráľovej Lehote. Pre svoje národné „panslávske“ presvedčenie mal stále problémy a tak sa v roku 1899 stal vysťahovalcom – odišiel zo Slovenska medzi dolnozemských Slovákov v bývalej Juhoslávii. Ján Čajak prišiel za učiteľa do Selenče v decembri roku 1893 na pozvanie evanjelického farára Karola Medveckého, svojho ujca…Na príchod do Selenče si Ján Čajak spomína takto: „Roku 1893 som opustil krásny Liptov a usadil som sa na rovnej žírnej Báčke. Stal som sa učiteľom v Selenči. Do Selenče som prišiel začiatkom decembra. Počasie bolo chladné, hmlisté, blata hojnosť a všetko také bezfarebné, možno riecť tmavopopolasté. Aký rozdiel medzi Liptovom a touto jednotvárnou rovinnou! Vzdychol som si a vzbudila sa vo mne túžba vrátiť sa do rodného kraja. Čo ma prekvapilo, bolo nebo. Utešené, bezhraničné, slobodné, jasavé nebo. Podobá sa ohromnej, vysočinou nezastretej kupole. Ale prišla jar. Slnečný jas, fatamorgána, nedozerné zelené more a v čom kde-tu v diaľke biele štíhle veže dedinských kostolov, spev škovránkov, sneh rozkvitnutých višieň, vôňa rozkvitnutých agátov, spev oráčov, utešený východ a západ slnka, krúženie orla v modrej, slnečnými lúčami osvetlenej výšine, klepot bocianov, pohyb krídel veterných mlynov, večerný zhon mládeže, ťahavý zvučný spev dievok, zvuky tamburíc a harmoník a tajomný zvuk prírody, všetko to si ma prisvojilo. Koľká premena! Zelené more premení sa na zlaté, a na ňom počne sa neobyčajne šum práce. Nad morom farieb dvíha sa pohorie Fruškej Gory a pod ňou sa ligoce mohutný široký Dunaj, lemovaný priestranným pásom vŕb, osík a iného stromovia.“ Zo Selenče sa Ján Čajak presťahoval do Báčskeho Petrovca 15. októbra 1899. V Petrovci pôsobil ako učiteľ až do dôchodku roku 1924. Ján Čajak našiel v Petrovci svoj trvalý nový domov. Na výzvu Petrovského spevokolu Ján Čajak tu napísal svoju prvú poviedku roku 1903. Bola to poviedka Predaj hory a bola uverejnená aj v Národných novinách na Slovensku. Okrem vykonávania bohatej vzdelávacej a vychovávateľskej činnosti detí a dospelých v Báčskom Petrovci, spisovateľskej, publicistickej a redaktorskej činnosti udržiaval bohatú korešpondenciu s poprednými osobnosťami slovenskej kultúry a literatúry. V Petrovci  sa vytvorilo veľmi silné slovenské centrum. Venoval sa osvetovo -výchovnej práci, zostavoval a redigoval učebnice pre slovenské školy, pripravoval časopis Národná jednota, vydal prácu Dejepis Slovákov a pokračoval v literárnej tvorbe, ktorú začal na Slovensku. Najčastejším námetom jeho prozaickej tvorby bol tvrdý život dolnozemských sedliakov. Na jeho podnet vzniklo v Petrovci slovenské gymnázium. Prózy Jána Čajaka vyšli v rôznych a početných vydaniach v Petrovci a na Slovensku. Prvá Čajakova kniha próz pomenovaná Tri rozprávky vyšla v roku 1907 a potom nasledovali ďalšie. Na začiatku I. svetovej vojny bol internovaný a väznený v Kamenici a Subotici. Účinkoval ako delegát vojvodinských Slovákov v práci Veľkej národnej skupštiny 25. 11. 1918, keď Vojvodina bola pripojená ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Bol pri zakladaní Slovenského gymnázia v Petrovci a spoluzakladateľom prvého vydavateľstva vojvodinských Slovákov Juhoslovenského nakladateľského spolku v Petrovci roku 1920, keď sa stal aj zodpovedným redaktorom novín Národná jednota, ktoré práve vtedy začali vychádzať. Po založení Matice v Petrovci pôsobil ako predseda Literárneho a etnografického odboru Matice slovenskej v Juhoslávii.

Zdroj:  rtvs, autorka textu: Marta Balážová, Múzeum vojvodinských Slovákov

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!