Pietny akt kladenia vencov

27 augusta, 2021 by  

Rožňava – 27.08.2021

fotogaléria DMS 

Pri príležitosti 77. výročia Slovenského národného povstania sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov pri pamätníku partizána Tótha. Jeho organizátormi boli mesto Rožňava, Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave, Základná organizácia partizána Tótha SZPB a vojenské útvary mesta Rožňava. Okrem zástupcov organizátorov sa ho zúčastnilo aj množstvo prevažne starších ľudí. Po samotnom akte kladenia vencov a po zaznení štátnej hymny prišli na rad príhovory. Takto opísal partizána Tótha PaedDr. Milan Sajenko na stránke Maj Gemer v článku „Partizán Jozef Tóth položil život v SNP za našu slobodu“:  „V septembri 1944 opustil matku, mladú ženu a tajne odišiel k partizánom bojujúcim proti nemeckému fašizmu na území vtedajšieho Slovenska. Ani sa nerozlúčil, zanechal len kúsok papiera, na ktorom oznámil, že odišiel do boja proti nepriateľovi. Bojoval v partizánskej brigáde ČA V. M. Kozlova, ktorá vtedy operovala okolo Slavošoviec a Roštára. Bol statočným a nebojácnym partizánom. V nočných hodinách občas pribehol domov do Rudnej, kde mu matka dala čo potreboval on a jeho spolubojovníci. Bolo to jedlo, šatstvo, teplé ponožky i obuv a často aj výbušnina ekrazit, ktorý za pomoci baníkov z rožňavských baní zaobstarali a pripravili. V boji ho sprevádzala láska k rodnej vlasti, rodine, ale aj nenávisť k fašizmu a túžba po šťastnejšom budúcom živote. Veril, že sa ho dožije. Bojoval s ozajstnou hrdinskosťou a oduševnením. Za jeho aktívnej účasti partizáni vyhodili do vzduchu most pri Vidovej, Henckovciach a Vlachove. Zúčastnil sa boja na hradskej pri Nižnej Slanej, počas ktorého bol zastavený postup Nemcov smerom na Dobšinú. V Stratenskej doline mu nemecké guľky prevŕtali motorku a výstroj. Pri Ochtinej vyhnal z obrneného voza posádku fašistov, ktorí sa chceli dostať do Čiernej Lehoty. Keď bolo povstanie dočasne zatlačené do hôr, povstaleckí vojaci a partizáni operujúci na hornom Gemeri sa uchýlili do horskej oblasti v okolí Kohúta. Nezložili zbrane. Železný prsteň nemeckých vojsk ich však čím ďalej, tým viac zvieral. Pre partizánov nastali ťažké časy. Mladý Jozef Tóth sa ich nebál. Chodieval do Čiernej Lehoty po potraviny a všetko potrebné. Na okraji obce bola stodola, v ktorej sa ukrývali Nemci, ktorí striehli na partizánov. Jedného decembrového večera Tótha chytili. Bolo to také neočakávané, že sa nevedel ani spamätať. Presila Nemcov ho prinútila vzdať sa. Spútaného na druhý deň ho odvliekli do Dobšinej. Keď fašisti pri výsluchu neuspeli, zobrali ho na gestapo do Rožňavy. Najprv ho uväznili v budove terajšieho súdu, po niekoľkých dňoch ho premiestnili do budovy gestapa, kde ho vypočúvali, ale bezvýsledne. Jozef bol neoblomný a neprezradil spolubojovníkov. Napokon ho odsúdili na trest smrti. Na smrť ubitého 14. decembra 1944 ráno okolo piatej hodiny ho položili na kočiar a previezli na popravisko. V rohu námestia, pri vtedajšom kláštore (neskôr okresnej knižnici) stáli mohutné gaštany. Pod jedným z nich kočiar zastal a na jeho hrubom konári zavŕšili Nemci svoje katanské dielo. Do mestskej kroniky zapísali, že sa tak stalo o šiestej hodine 14. decembra 1944 popravou obesením. Mŕtve telo Jozefa Tótha viselo na konári celý deň. Na krku mal drevenú tabuľku s nápisom „Jozef Tóth, vodca partizánov, ktorý odvliekol mnohých baníkov z Rožňavy. Takú odmenu dostane každý bandita“.

 

Nech položené vence symbolizujú nikdy nepreťatú niť súčasnosti s históriou Slovenského národného povstania.

DMS

 

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!