Cesta slovenčiny – Doba bernolákovská

30 augusta, 2021 by  

Pokusy o ustálenie normy písanej slovenčiny však pokračovali ďalej. Jedným z najvýznamnejších bol preklad Biblie, ktorý vypracovali kamaldulskí mnísi v Červenom Kláštore pod vedením Romualda Hadbavného v rokoch 1756 – 1759. Dielo nieslo názov Svaté Biblia Slovénské a je známe pod menom Kamaldulská biblia. Dostali sme sa v čase až do 18. storočia, keď slovenčina s konečnou platnosťou opäť roztiahla svoje krídla. Prišli sme až na prah doby, ktorú nazývame bernolákovskou. Doba, v ktorej rozvíjal Anton Bernolák svoju činnosť, bola plná prelomových udalostí. Tereziánskej revolúcie, napoleónske vojny, doznievajúca rekatolizácia a zároveň tolerančný patent pre iné vierovyznania – to všetko dalo do pohybu obrovské zmeny, ktoré už predznamenávali súčasnosť. Spisovná slovenčina v Bernolákovej úprave z roku 1790 sa rýchlo šírila. Vydávali sa v nej knihy, školské učebnice, ba i cisárske vládne vyhlášky. Bola vyučovacím jazykom v katolíckych seminároch a ostrihomský kanonik Juraj Palkovič preložil do nej Bibliu. V tomto úsilí mu významne pomáhal ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay, ktorý sa preslávil výrokom: Slovák som a keby som bi i na Petrovom stolci, Slovákom ostanem. Slovenskí evanjelici však ďalej zotrvávali pri biblickej češtine. Bolo len otázkou času, kedy bude odstránená i táto posledná jazyková dvojkoľajnosť na Slovensku.

Pripomeňme si teraz, ako znela bernolákovčina – a to vo svojej najvybrúsenejšej forme. K dokonalosti jazykového a básnického výrazu ju doviedol Ján Hollý v eposoch Cyrilometodiáda a Svätopluk. Klasická časomiera, ospievanie najslávnejších chvíľ slovenských dejín, hrdosť na slovenstvo a slovanstvo – v takej celistvosti to neučinil nik pred ním ani po ňom.

V epose Cyrilometodiáda takto opisuje vyslanie slovenských vierozvestov:

„Takto Michal povedá; i hňeď bez rozpaku misľi /Konštantína volá a bratra Metóda, čo práve/ Tenkrát z volgárskej sa navráťiľi krajni do mesta; /A k prišlím hovorí, i takú dá príčinu zváňa: Bratri /milí, gréckéj najvatšá ozdobo cirkvi! /Rastislav, širokovládní ve Slovensku panovňík, /I Svatopluk z vrúcním Chocilem včil poslaľi ke mňe /O zvestov, čo bi jím kresťanskú hlásiľi víru. /I kto tu súcejší ku takéj veci najďe se od vás? /Vi sťe jejích známi ve vašéj vlasťi Solúňe /Zvikľi jazik hovoriť; vi potom sťe opusťiľi hluční /Od mladi svet; prísnú sebe vibraľi kázeň, a celki /Posvátním sa vedám i duchovním oddaľi prácám /A zmužilím čnosťám. Ti si, Konštantíne, pre Slávov /Písmo našel, bozkí prekládal Zákon, a bozké /Tíchto rečú uporádal i sám už službi konával. /Ti s´ ďivokích zvédol ve prevéj už víre Kozárov. /Vi spolu súsedním sťe ňebeské hlásiľi pravdi /Volgárom. Teda iďťe a tak též rovňe Slovákom /Nábožnosť a zvestované zhora nauki rozumním /Kážťe u nich jazikem; všeľiké též obradi cirkvi /Obradi posvatné, i božé v ňem službi konajťe. Ňech Boh vás ríďí, a vašéj dá práci žehnáňí.“ Ján Hollý vo svojich nezabudnuteľných eposoch používa pomenovanie Slovák i v zmysle Slovan všeobecne. Hollého Cyrilometodiáda a Svätopluk – spolu s Kollárovou Slávy dcerou, Šafárikovými starožitnosťami a neskoršími Štúrovými dielami – spoluvytvárali myšlienky slovanskej vzájomnosti. Predstavu, kde každý slovanský národ má svoje miesto, a zároveň všetky tvoria jeden celok, spojený duchovným , kultúrnym a dejinným putom.

Zdroj: Národný kalendár 2005, autor Maroš Puchovský

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!