Beseda s Luciou Pavlíkovou

28 júna, 2022 by  

Rožňava – 24.06.2022

Fotogaléria Tatiana Tomková

V rámci projektu zviditeľňovania nadaných ľudí, umelcov, ktorí žijú, alebo pochádzajú z bývalej Gemersko-malohontskej župy sme uskutočnili besedu. Našimi hosťkami boli: Lucia Pavlíková – spisovateľka, Monika Vozárová  –   insitná maliarka a Jarmila Dovcová  – ručné práce. Lucia Pavlíková pochádza z Betliara ale momentálne žije v Rožňave. Venuje sa poézii. Je trojnásobnou laureátkou Literárnej súťaže Pavla Dobšinského a dvojnásobnou laureátkou súťaže „Tak píšem ja“ v Žiari nad Hronom. Básne publikovala v Rožňavskom mesačníku, v literárnej prílohe Východoslovenských novín, v Obzore Gemera, v Novom slove, v Literárnych krokoch, v Slovenskom rozhlase a vo viacerých zborníkoch a antológiách. Moje prvé stretnutie s touto usmievavou dámou bolo Betliarskom parku, ktorý  bol od jej dietských čias svetom fantázie a útočiskom pri bolestiach. Spolu s ňou som chcela zažiť tú jedinečnú atmosféru, krásu prírody, ktorú vytvorili šikovné ruky, ale i tajomno čo ukrýva každý strom, múry… Z jazierka sa vynára betliarska víla – gemerská panna Zázračnica. Vtáčence štebocú o pohladeniach na srdci a ukrytých spomienkach, o starej mame… Lucia to je rozprávka a spomienka. Zatiaľ má vydanú zbierku  básni „Žena z konzervy“ a už má pripravené na vydanie ďalšie básne. Lucia vo svojej knihe otvára svoju ,,konzervu,, z vnútra. Názvu sa netreba čudovať. My všetci máme podobné konzervy, ale je len na nás či ich niekedy otvoríme. V týchto básniach musíme za poéziou hľadať ženu, ktorá je raz „Hášterivá, Zlá, Hlúpa“ a inokedy zase „Krásna, Múdra žena“. Dominuje láska k mužovi, ktorý nakúka do jej vlastnej konzervy. Úspešne sa vyhýba nadmernej sentimentálnosti, akoby otvor do jej konzervy bol postačujúci. Dokáže tak opísať aj intímne situácie. Občas hovorí aj vtedy keď nechce povedať nič, ale vtedy ponúka fantáziu čitateľovi. Ženu z konzervy neodhalíte celú, ale obsah vás určite nasýti.

Keď

mi škrabkáš

chrbát

myslím na iných mužov

vzrušuje ma,

že si na to neprišiel,

ktovie

komu škrabkáš chrbát

ty.

Hudobná vložka ZUŠ v Rožňave v podaní Detskej ľudovej hudby Lúčka pod vedením Mgr. Šmijáka bola vo folklórnom štýle. Vynikajúco zapadla ku prezentácii svojich obrazov od insitnej maliarky Moniky Vozárovej a ku  krojovaným bábikám od Jarmily Dovcovej. Nádherné hlasy a pekná hudba dodala vynikajúcu  náladu.

Insitná maliarka Monika Vozárová pochádza z Dobšinej a teraz žije v Rožňave. Vyštudovala textilnú priemyslovku, chcela sa stať módnou návrhárkou. Pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, kde počas voľna maľuje. Rodinné korene má v Telgárte a tak „oblieka“ svoje postavičky do telgártskeho a gemerského kroja. Je známa svojimi obrazmi v štýle „dlhonohých“.  V jej obrazoch je hrdosť a krása nášho kultúrneho dedičstva. Cítite z nich pohyb, krásu, ale aj lásku. Keď sa zahĺbite do jej obrazu tak sa musíte usmievať, pretože pozitívna  energia, ktorá z neho vyžaruje vás naplní šťastím. Vystavovala v Dobšinej, Telgárte, v Heľpe, v Kokave nad Rimavicou, v Rejdovej, v Lučenci, v Rožňave a teraz ju čaká výstava v Košiciach. Insitné umenie je naivné umenie. Uplatňuje sa hlavne v maliarstve. Maľby sú jednoduché, neprofesionálne, ale s tým, že sú maľované srdcom tak aj chytia za srdce.

Jarmila Dovcova nám prišla prezentovať svoje ručné práce. Je učiteľkou matematiky na dôchodku. Jej veľkou záľubou bola dlhé roky turistika. Jej svet bola matematika, ale mala blízko aj k ručným prácam. Po úraze nohy začala svoj voľný čas tráviť háčkovaním postavičiek pre deti a taktiež šitím krojov pre bábiky. Dnes šije a vyšíva aj  do krojov na Gemeri a tak sa môžu dnes folklóristi pýšiť jej šikovnými rukami. Napriek všetkému ostala veľmi skromná.

S besedami ešte nekončíme. Na Gemeri máme ešte veľa šikovných a nadaných ľudí a tešíme sa z toho, že prostredníctvom nášho projektu vám aspoň časť z nich môžeme predstaviť.

Mária Velďáková, predsedníčka MO MS Rožňava

 

 

 

 

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!