Karol Kuzmány – 207. výročie narodenia

13 novembra, 2013 by  

kuzmányVýročie spoluzakladateľa Matice slovenskej

Viete že, Karol Kuzmány sa narodil 16. novembra 1806 v Brezne a zomrel 14.augusta 1866 v Turčianskych Tepliciach, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Narodil sa v rodine literárne činného evanjelického farára Jána Kuzmányho a Zuzany rodenej Prievidzkej. Jeho narodenie prvítalo päť súrodencov, štyri ďalšie zomreli vo veľmi skorom veku. O svojej rodine neskôr zistil, že farárom nebol len jeho otec, ale aj dedo, pradedo i prapra dedo, dokonca aj strýko. Prvé vzdelanie získal v rodisku, gymnázium navštevoval v Dobšinej(1817 – 20) a dva roky na gymnáziu v Šajavskom Gemeri. Od roku 1822 študoval na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene si doplnil vedomosti z teológie, histórie a filozofie. Po štúdiách pôsobil ako súkromný vychovávateľ v Kežmarku, kde neskôr prijal aj miesto profesora na lýceu.  Pastoračnú činnosť začal ako kaplán v Banskej Bystrici, pokračoval vo Zvolene a po dvoch rokoch sa znovu vrátil ako farár do Banskej Bystrice. Oženil sa v roku 1832 s Karolinou Zuzanou Kellnerovou, dcérou bystrického veľkofarbiara. Narodili sa im traja chlapci a tri dievčatá. Najstarší syn Karol Ladislav sa stal lodným inžinierom vo Viedni, stredný Pavel Michal riaditeľom banky v Prahe a najmladší Peter Jan bol horlivým národovcov a ako obchodník pôsobil v Brezne. Všetci traja boli aj literárne činný. Najstaršia dcéra Ľudmila sa vydala za Jesenského, ale pri pôrode dcéry zomrela a jej manžel sa znovu oženil a u druhého manželstva mal syna Jana, takže vnučka Karola Kuzmányho bola nevlastná sestra neskôr známeho spisovateľa Janka Jesenského. Druhá dcéra Hermína zomrela veľmi skoro a najmladšia Flórka sa vydala do Prahy. Ale ani jedno zo šiestich detí nepokračovalo v tradícii farára. Zaujímavosťou je, že sa Karol Kuzmány narodil zhruba o desaťročie neskôr ako generácia J.Kollára a P.J.Šafárika, ktorá reprezentuje klasicistické obdobie vo vývine našej literatúry, ale zároveň približne o taký istý časový úsek skôr ako generácia Ľ.Štúra, predstavujúca u nás už jej novšiu, romantickú vývinovú epochu. A tak môžeme konštatovať, že spolu so Samom Chalupkom už v polovici tridsiatych rokov minulého storočia začali písať ponášky na slovenské ľudové piesne – kliesnili cestu romantickej literatúre. V rokoch 1836 – 1838 vydával časopis Hronka, ktorý zohral dôležitú úlohu v procese slovenskej literatúry. Napriek zániku časopisu písal básne, ktoré v 40.rokoch plnili dôležitú spoločenskú funkciu napr. báseň Sláva šlachetným, ktorá sa stala celonárodnou a najznámejšou, dnes je to známa ako hymnická pieseň Kto za pravdu horí, ktorá sa spievala pri slávnostných príležitostiach a na manifestáciách a spieva sa aj dnes. Okrem toho sa systematicky venoval náboženskej spisbe. Vydal Motlitby, Evanjelický funebrál, Katechizmus evanjelický. Bol jedným z tvorcov zbierky náboženských piesní Zpívnik, bol aj predsedom Zpívníkového výboru. Bol členom slovenskej deputácie u cisára. Už v roku 1851 vypracoval návrh na usporiadanie ev.a v. cirkvi, bol to cisársko – kráľovský patent, podľa ktorého sa organizovala väčšina slovenských cirkevných zborov. Prednášal ako profesor na Teologickej fakulte vo Viedni a práve tu mu za vydanie vedeckého diela o evanjelickom cirkevnom práve udelili zlatú medailu pruského kráľa za vedu a umenie a v roku 1863 aj čestný doktorát teológie. V apríli 1863 sa presťahoval do Martina ako farár a práve vtedy aj pokračovala jeho aktívna práca pre Maticu slovenskú. Karol Kuzmány sa prakticky už počas celého svojho pobytu vo Viedni sa venoval prípravám stanov národnej ustanovizne. Spolu so Štefanom Moyzesom vymohol u cisára povolenie spolku a na zakladajúcom valnom zhromaždení 4.augusta 1863 sa predsedom Matice slovenskej stal Štefan Moyzes a prvým podpredsedom zaslúžene Karol Kuzmány. Túto funkciu prijal slovami :

 

„ Jako žijem a povedomý som života národného, pracoval, áno, všetko som podstúpil za národ môj. Nechcem sa teda odtiahnuť od služby národu, a preto prijímam úrad prvého popredsedy Matice slovenskej „

 

Až do svojho predčasného skonu sa so zápalom staral o rozmanitú národno – kultúrnu činnosť, vracal sa k literárnej činnosti. Kuzmány písal básne na oslavu založenia Matice slovenskej, útočil proti odrodilcom a všetkým tým, čo sa pokúšali likvidovať slovenský národ, vyjadril víziu krajšej, spravodlivejšej budúcnosti Slovákov :

 Pozri, vysoko nad mračnami

Už sa nám zore ligocú,

Už nad Tatry svätej skalám

Hromy slávy sa bleskocú.

Až po Kuzmányho náhlej smrti, v rozkvete matičnej práce sa zistilo, koho Slovensko stratilo. Andrej Sládkovič v básni Elégia pri náhrobku Kuzmányho ho nazval „ Slovenským Apollom „, „ otcom opustenej slovače „, „ obrom umu i tela „. Vajanský pri stom výročí Kuzmányho narodenia ( 1906 ) založil myšlienku ekumenizmu, duchovnej a národnej jednoty katalíkov a evanjelikov, podľa dobrej spolupráce Moyzes – Kuzmány.

 

 

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!