Pavel Šramko – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník
12 februára, 2021 by zlatka
(13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec)
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Vieni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky – liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zostvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom. Za pobytu v Palidzi napísal oslavnú báseň Běh života…, v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Báseň Pamětný sloup…, v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy Jozefa II. a jeho trojdielny grécko-slovenský slovník ostali v rukopise. Read more
12.02.2016
11 februára, 2021 by zlatka
zomrela folklorista, choreografka a pedagogička Mária Mázorová (1928-2016), zakladateľka FS Zornička a Marína
Ladislav Nádaši – Jégé – lekár, prozaik a dramatik spisovateľ
11 februára, 2021 by zlatka
(12.2.1866 Dolný Kubín – 2.7.1940 Dolný Kubín)
Do ľudovej školy chodil v rodisku, gymnázium vyštudoval v Kežmarku, Ružomberku, Gyöngyösi v Maďarsku a v Levoči. Štúdium na lekárskej fakulte absolvoval v Prahe. V Dolnom Kubíne pôsobil vo funkcii obvodného a župného lekára Oravskej župy. V rokoch 1924 – 1925 žil a pracoval v Bratislave a potom až do svojej smrti v Dolnom Kubíne. Literárne začal tvoriť už počas štúdií v Prahe, ale jeho tvorba sa rozvinula najmä po prvej svetovej vojne. Vtedy so dostal do centra slovenskej literatúry ako predstaviteľ historickej prózy. Ťažký život slovenskej spoločnosti v 17. storočí zachytil v románe Adam Šangala. Súčasný život v románe Cesta životom a v poviedkach Kozinský mlyn a knihe noviel Medzi nimi. Je autorom viacerých divadelných hier v nich však nedosiahol úroveň svojej prózy. Read more
Samuel (Samo) Tomášik
8 februára, 2021 by zlatka
* 8. februára 1813, Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice
† 10. septembra 1887, Chyžné (tam aj pochovaný)
Slovenský romantický prozaik a básnik, evanjelický kňaz, národovec, historik.
Samo Tomášik sa narodil v rodine evanjelického farára Pavla Tomášika a manželky Kristíny, rodenej Glosovej. Do základnej školy chodil Samo Tomášik v Jelšave a Gemeri, na gymnázium v Rožňave. V štúdiách pokračoval na lýceu v Kežmarku, odkiaľ v 1829 odišiel ako štipendista do Krakova a Wieliczky. Štúdiá ukončil v 1831. Dva roky bol vychovávateľom dcéry Jozefa Szentmiklóssyho v Bánréve, no keď jeho otec ochorel, vrátil sa domov a po jeho smrti pôsobil v Chyžnom ako evanjelický farár (vysvätený v 1833). Read more
Viliam Rozložník – prvý slovenský speleopotápač
6 februára, 2021 by zlatka
(21.7.1920 Dobšiná – 8.2.1959 Rožňava)
– osobnosť rožňavského jaskyniarstva, prvý slovenský speleopotápač, a banský merač Železorudných baní Rožňava. V Dobšinej strávil detstvo a vychodil ľudovú školu a 4 roky nižšej strednej školy (meštianky). Neskôr sa učil pre rožňavskú elektráreň za elektromontéra v Leviciach, nakoľko v blízkom okolí takáto možnosť nebola. Po Viedenskej arbitráži aj Levice pripadli k Maďarsku, avšak napriek tomu sa Rozložník rozhodol ostať tam a pokračovať v štúdiu. Toto jeho rozhodnutie sa mu mohlo stať osudným. Po skončení štúdia totiž musel na prelome rokov 1940/41 narukovať do maďarskej armády, s ktorou potom absolvoval anabázu na východnom fronte. Začiatkom roka 1943, keď teploty v noci klesali aj pod –40°C, Read more
11.02.1911 Tatranská Polianka
4 februára, 2021 by zlatka
Prvé medzinárodné lyžiarske preteky vo Vysokých Tatrách
09.02.1861
4 februára, 2021 by zlatka
Memorandum slovenského národa odovzdal J. M. Hurban na ministerstve vnútra vo Viedni
Gustav Lang – policajný úradník, jaskyniar
4 februára, 2021 by zlatka
Narodil sa 8.2.1845 v Dobšinej. Jeho otec pochádzal z Čiech a svoju životnú kariéru začínal v Dobšinej ako mladý obchodník. Langova matka, Zuzana Rozložníková, bola rodáčkou z Dobšinej. Gustáv Lang začal študovať v Dobšinej a štúdiá dokončil v Rožňave. Na žiadosť svojho otca dal sa na obchodnú dráhu. Krátko bol banským podnikateľom a od roku 1884 mestským policajným kapitánom v Dobšinej. Jeho koníčkom bola príroda a venoval sa jaskyniarstvu. Bol významným predstaviteľom Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň.
V júli 1870 sa pričinil o preskúmanie podzemných priestorov vrchu Duča v doline rieky Hnilec. Ústila do nich diera, pri ktorej sa v čase letných horúčav odjakživa ochladzovali miestni pastieri. Ruffínyi hodil kameň do úzkeho otvoru, kde bolo počuť ako sa kameň kotúľa a naráža na iné kamene a po celý čas sa zdola ozýva čudný dutý zvuk. Po chvíli ticha Gustáv Lang vystrelil zo svojej loveckej pušky dole Read more
Ján Garan – Krišťák – učiteľ, folklorista, osvetár
2 februára, 2021 by zlatka
Ján Garan – Krišťák ( 2.2.1933 Rejdová – 18.7.2009 Rožňava)
Každý z nás stretne vo svojom živote množstvo ľudí. Takých, ktorých prítomnosť ani nezaznamenáme; iných,na ktorých si občas spomenieme a len zopár takých, ktorí zanechajú v našom živote trvalú stopu. Pre mnohých z nás bol človekom s takouto nezmazateľnou stopou Ján Garan – Krišťák – učiteľ, folklorista, osvetár. Narodil sa 2. februára 1933 v Rejdovej ako druhé dieťa v rodine slúžky a tovariša v mlyne. Modrá drevenička učupená na brehurodiacej sa rieky Slaná síce neskryla chudobu, no aj napriek tomu dopriala svojmu synovi vzdelanie. Ako 17-ročný úspešne ukončil dobšinskú meštianku a keďže v tom období miestna škola potrebovala kantora,stal sa z neho učiteľ. V krátkom čase sa však dedina rozhodla, že mladý učiteľ potrebuje aj vyššie vzdelanie. Keďže učiteľský plat nestačil na kúpu vlakového lístka do Bratislavy, gazdovia sa poskladali a vypravili ho v požičaných čižmách na prijímacie pohovory na vysokú školu. Read more
01.02.1881
1 februára, 2021 by zlatka
obnovenie vydávania Slovenských pohľadov, časopisu pre literatúru, vedu, umenie a politiku