Andrej Mega – aj hlavný účtovník banskej banky, či hasič

15 apríla, 2021 by

15.04.1844 Crajove – dnešné Rumunsko – 1914 Dobšiná

– spoluobjaviteľ svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne, mestský kapitán a úradník v Dobšinej. Jeho otec, Andrej Mega st. bol rodák z Dobšinej, ktorý za prácou vycestoval do terajšieho Rumunska. Matka, Kristína Benkőová, Saska, pochádzala zo Sedmohradska. Mladý Andrej už v útlom veku stratil otca a tak si ho adoptoval bohatý strýko v Bukurešti. Zo začiatku ho vychovávali súkromní učitelia, neskôr bol vo francúzskom penzionáte, odkiaľ prešiel na bukureštskú obchodnú školu. Ako 17 ročný sa vrátil do rodného mesta svojho otca, Dobšinej, kde ešte žila jeho stará matka. Vo veku 18 rokov dobrovoľne vstúpil do armády, kde zotrval osem rokov. Po návrate do Dobšinej pôsobil deväť rokov ako mestský kapitán, neskôr ako poradca a viac ako dvadsať rokov bol hlavným účtovníkom banskej banky. Read more

František Richard Osvald – aj predseda Matice slovenskej

14 apríla, 2021 by

03. 10. 1845 Hodruša-Hámre, okr. Žarnovica –  14. 04. 1926 Trnava

kultúrny historik, redaktor, publicista, vydavateľ, kultúrny pracovník,  rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, generálny vikár.

Používal pseudonymy Bystron, Dobreznámy, Dobrovoľný, Drahotin Pia, R. Hodrušský, Veritas, Východohora, Zadumený, Známy. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, v trnavskom seminári a teológiu v Ostrihome. Aktívne sa zúčastňoval na literárnom duchu slovenských študentských spolkov. Za kňaza ho vysvätili v r. 1869. Pôsobil ako kaplán a administrátor na rozličných miestach. Pre národné presvedčenie bol diskriminovaný. Bol spoluzakladateľom sv. Vojtecha v Trnave (1870), Read more

Štefan Marko Daxner – jeden z troch sokolov

11 apríla, 2021 by

22.12.1822 Tisovec – 11.04.1892 Tisovec

– slovenský šľachtic, politik, právnik, ekonóm, publicista, národný buditeľ a spisovateľ. Patril k štúrovskej generácii.

Ľudovú  školu  vychodil  v Tisovci,  nižšie  gymnaziálne  triedy   absolvoval v latinskej škole v Ožďanoch a v Spišskej Novej Vsi, potom študoval v Rožňave, v Bratislave na evanjelickom lýceu (1840-42) a v Prešove bol poslucháčom práva na evanjelickom kolégiu (1842-43). V r. 1843-46 bol advokátskym koncipientom v Rimavskej Sobote, Tisovci a v Pešti, kde r. 1846 zložil advokátsku skúšku a otvoril si advokátsku kanceláriu v Tisovci. Pochádzal zo zemianskej rodiny, ktorej predkovia prišli na Slovensko koncom 14. storočia zo Švajčiarska. Za zásluhy v bojoch proti Turkom dostali od kráľa Leopolda I. v roku 1665 šľachtické výsady a pozemky na Čiernom Hrone v okolí Brezna. Read more

MUDr. Viliam Chorvát – cievny špecialista

11 apríla, 2021 by

11.04.1915 Bodorová, okr. Martin – 15.07.1974 Bratislava

– univerzitný profesor, lekár – cievny chirurg, pedagóg

Štúdium medicíny absolvoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave roku 1931. V rokoch 1939-44 bol pracovníkom nemocnice v Trnave, v rokoch 1944-45 v Dobšinej bol veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. Od roku 1945 pôsobil na I. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1945-48 bol na študijnom pobyte v Štrasburgu, Bruseli a Paríži. Roku 1949 popísal s prof. Fontainom nové cievne ochorenie arteriolipídu (zápal tepien). V roku 1953 ako prvý v Československu úspešne realizoval cievnu transplantáciu, do chirurgickej praxe zaviedol viacero nových operačných metód. Prvý upozornil na spastické poúrazové uzavretie ciev. Dospel k cenným záverom v liečbe Read more

Prof. PhDr. Ján Kačala DrSc. – pedagóg

8 apríla, 2021 by

08.04.1937 Dobšiná

– jazykovedec, vysokoškolský pedagóg, dlhoročný pracovník a riaditeľ Jazykového ústavu ĽŠ SAV (Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied).

Základné vzdelanie získal v rodnej Dobšinej, v rokoch 1951 – 1954 navštevoval Gymnázium v Rožňave. V štúdiu pokračoval na Fakulte spoločenských vied na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, kde študoval odbor: slovenský jazyk a literatúra. Profesor Ján Kačala je slovenský jazykovedec, dlhoročný pracovník a riaditeľ Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra SAV a vysokoškolský pedagóg – vedúci Katedry slovenského jazyka na PdF UK v Bratislave. Zaoberá sa výskumom slovenského spisovného jazyka, jeho kultúry a dejín, venuje sa výskumu sémantickej syntaxi, Read more

Ľudovít Kenyres – zvonkár

8 apríla, 2021 by

08.04.1899 Jelšava – 21.06.1967 Jelšava

Narodil sa v starej jelšavskej zvonkárskej rodine. Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej a vyučil sa v dielni svojho otca na sklonku obdobia, keď zvonkárska výroba v tomto mestečku patrila k najvýznamnejším hospodárskym odvetviam. Jelšava v tých časoch profitovala z blízkosti železiarní v severnejších hornatejších oblastiach, odkiaľ sa do mesta dovážali tabule železného plechu. Z neho vyrábané zvonce sa rozvážali po celom bývalom Uhorsku, ako aj na Balkán, do Ázie, na Blízky východ či do Egypta. Tento stav narušila prvá svetová vojna a usporiadanie politických pomerov po nej, v dôsledku čoho začalo zvonkárske remeslo v Jelšave pomaly upadať, až časom zostal jeho jediným reprezentantom – avšak o to slávnejším – práve Ľudovít Kenyeres. Read more

Dionýz Štúr – geológ svetového mena

8 apríla, 2021 by

02.04.1827 Beckov – 09.10.1893 Viedeň

Dionýz Štúr sa narodil v Beckove v učiteľskej rodine Jozefa Štúra. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. S národným buditeľom Ľudovítom Štúrom boli druhostupňoví bratranci.
Mladý Dionýz absolvoval základnú školu u svojho otca vo Vrbovom. Neskôr chodil do evanjelického gymnázia v Modre a evanjelického lýcea v Bratislave. Od roku 1844 študoval na viedenskej polytechnike matematiku, fyziku a chémiu. Ovplyvnený profesorom Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy. Asi rok pracoval v múzeu Dvorskej komory pre mincovníctvo a baníctvo. Na základe svojej predchádzajúcej vedeckej činnosti získal v roku 1847 štipendium a začal študovať na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1849 založili Ríšsky geologický ústav, kde aj nastúpil v roku 1850. Read more

Andrej Sládkovič – básnik, evanjelický farár

30 marca, 2021 by

30.03.1820 Krupina – 20.04.1872 Radvaň nad Hronom

Vlastným menom Andrej Braxatoris, bol známym slovenským básnikom, literárnym kritikom a evanjelickým farárom. Jeho duch túžil po vyššom, ideálnejšom živote, on považoval vzdelanosť a osvetu svojho ľudu za tú najistejšiu a najvýdatnejšiu zbraň, ktorou možno víťazstvo práva a pravde slovenskej vydobyť. Vlastný životopis napísaný v deň ordinácie za kňaza:Prvé svetlo sveta som uzrel v Krupine dňa 30.marca 1820 ako deviate dieťa Ondreja, rechtora evanjelickej školy A.V., učiteľa miešanej školy , a matky Terézie rodenej Bartholomeidesovej. Základnému vzdelaniu ma priučil najprv Štefan Kaunicz, potom v druhej triede týchto škôl môj otec a napokon v tretej triede Štefan Gašparík. Odtiaľ ako desať ročný chlapec som odišiel do dediny Peröcsény naučiť sa maďarskú reč. Read more

Ján Jasenka – folklorista

29 marca, 2021 by

30.03.1928 Sirk – 06.04.1991 Revúca

-folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní

Spievať začal s prvými slovami, na husle brnkal už vtedy, keď ich dočiahol zvesiť zo steny nad prípeckom. So sestrou Milkou tvorili spevácke duo. Otec bol baník, no i on v nedeľu bral do mozoľnatých rúk krehké husličky a vyhrával celej rodine smutné i veselé pesničky. Ján vyhrával všade, chodil za dom na stránišku pod starý košatý buk a tam konkuroval spevavým vtákom. Už v tých časoch mal detskú ľudovú muzičku, hrávali s ním chlapci zo Sirka Janko Pelech, Ondro Kontra, Slavo Kontra a ďalší. Read more

Ondrej Žúdel – banský technik, ale aj básnik

25 marca, 2021 by

25. marca 1940 sa v Rakovnici (ok. Rožňava) narodil Ondrej Žúdel, banský technik, geológ a básnik. Študoval na Strednej priemyselnej škole geologickej a baníckej v Spišskej Novej Vsi. Pracoval ako geológ na Geologicko-meračskom oddelení Železorudných baní v Rožňave a ako vedúci ochrany Železorudných baní, s prestávkou v roku 1985, keď pracoval v Grécku, na ostrove Paros. Neskôr zanechal svoje pôvodné povolanie a pôsobil v Slovenskom rozhlase. Popri profesionálnej práci sa venoval poézii, svoje básne a aforizmy publikoval v Novom slove, Pravde, Roháči, Literárnom týždenníku, v almanachu Poľné kvety a prostredníctvom rozhlasového vysielania. Knižne debutoval až v roku 2000, keď vydal knihu aforizmov „Neuvážené úvahy“ a po nej zbierky básní, najmä s regionálnymi témami a motívmi, Trpké plánky (2001), Kohútie modlitby (2002) a Strach pred posledným milovaním (2004).  Jeho životné skúsenosti a zážitky ako geológa i baníka, keď chodil fárať do rožňavských baní, najmä v úsekoch Rudná a Mier, ho inšpirovali k napísaniu dvoch zbierok poviedok a príhod z baníckeho prostredia pod názvom „Banícka nátura“ (2001) a „Banícka nátura 2“ (2004). Od 23. júna 2000 bol členom Literárneho klubu „Litokruhy“ pri Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave, kde poskytoval odbornú pomoc najmä začínajúcim autorom. V rokoch 2001 – 2004 spolupracoval aj so Spišským literárnym klubom v Spišskej Novej Vsi. V roku 2004 sa stal členom Spolku slovenských spisovateľovOndrej Žúdel zomrel v Rožňave 19. júna 2004. Pochovaný je na cintoríne v rodnej Rakovnici.

ZDROJ: Jozef Leffler

Nasledujúca strana »