Andrej Mega – aj hlavný účtovník banskej banky, či hasič
15 apríla, 2021 by zlatka
15.04.1844 Crajove – dnešné Rumunsko – 1914 Dobšiná
– spoluobjaviteľ svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne, mestský kapitán a úradník v Dobšinej. Jeho otec, Andrej Mega st. bol rodák z Dobšinej, ktorý za prácou vycestoval do terajšieho Rumunska. Matka, Kristína Benkőová, Saska, pochádzala zo Sedmohradska. Mladý Andrej už v útlom veku stratil otca a tak si ho adoptoval bohatý strýko v Bukurešti. Zo začiatku ho vychovávali súkromní učitelia, neskôr bol vo francúzskom penzionáte, odkiaľ prešiel na bukureštskú obchodnú školu. Ako 17 ročný sa vrátil do rodného mesta svojho otca, Dobšinej, kde ešte žila jeho stará matka. Vo veku 18 rokov dobrovoľne vstúpil do armády, kde zotrval osem rokov. Po návrate do Dobšinej pôsobil deväť rokov ako mestský kapitán, neskôr ako poradca a viac ako dvadsať rokov bol hlavným účtovníkom banskej banky. Read more
František Richard Osvald – aj predseda Matice slovenskej
14 apríla, 2021 by zlatka
03. 10. 1845 Hodruša-Hámre, okr. Žarnovica – 14. 04. 1926 Trnava
– kultúrny historik, redaktor, publicista, vydavateľ, kultúrny pracovník, rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, generálny vikár.
Používal pseudonymy Bystron, Dobreznámy, Dobrovoľný, Drahotin Pia, R. Hodrušský, Veritas, Východohora, Zadumený, Známy. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, v trnavskom seminári a teológiu v Ostrihome. Aktívne sa zúčastňoval na literárnom duchu slovenských študentských spolkov. Za kňaza ho vysvätili v r. 1869. Pôsobil ako kaplán a administrátor na rozličných miestach. Pre národné presvedčenie bol diskriminovaný. Bol spoluzakladateľom sv. Vojtecha v Trnave (1870), Read more
Štefan Marko Daxner – jeden z troch sokolov
11 apríla, 2021 by zlatka
22.12.1822 Tisovec – 11.04.1892 Tisovec
– slovenský šľachtic, politik, právnik, ekonóm, publicista, národný buditeľ a spisovateľ. Patril k štúrovskej generácii.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, nižšie gymnaziálne triedy absolvoval v latinskej škole v Ožďanoch a v Spišskej Novej Vsi, potom študoval v Rožňave, v Bratislave na evanjelickom lýceu (1840-42) a v Prešove bol poslucháčom práva na evanjelickom kolégiu (1842-43). V r. 1843-46 bol advokátskym koncipientom v Rimavskej Sobote, Tisovci a v Pešti, kde r. 1846 zložil advokátsku skúšku a otvoril si advokátsku kanceláriu v Tisovci. Pochádzal zo zemianskej rodiny, ktorej predkovia prišli na Slovensko koncom 14. storočia zo Švajčiarska. Za zásluhy v bojoch proti Turkom dostali od kráľa Leopolda I. v roku 1665 šľachtické výsady a pozemky na Čiernom Hrone v okolí Brezna. Read more
MUDr. Viliam Chorvát – cievny špecialista
11 apríla, 2021 by zlatka
11.04.1915 Bodorová, okr. Martin – 15.07.1974 Bratislava
– univerzitný profesor, lekár – cievny chirurg, pedagóg
Štúdium medicíny absolvoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave roku 1931. V rokoch 1939-44 bol pracovníkom nemocnice v Trnave, v rokoch 1944-45 v Dobšinej bol veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. Od roku 1945 pôsobil na I. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1945-48 bol na študijnom pobyte v Štrasburgu, Bruseli a Paríži. Roku 1949 popísal s prof. Fontainom nové cievne ochorenie arteriolipídu (zápal tepien). V roku 1953 ako prvý v Československu úspešne realizoval cievnu transplantáciu, do chirurgickej praxe zaviedol viacero nových operačných metód. Prvý upozornil na spastické poúrazové uzavretie ciev. Dospel k cenným záverom v liečbe Read more
Prof. PhDr. Ján Kačala DrSc. – pedagóg
8 apríla, 2021 by zlatka
– jazykovedec, vysokoškolský pedagóg, dlhoročný pracovník a riaditeľ Jazykového ústavu ĽŠ SAV (Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied).
Základné vzdelanie získal v rodnej Dobšinej, v rokoch 1951 – 1954 navštevoval Gymnázium v Rožňave. V štúdiu pokračoval na Fakulte spoločenských vied na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, kde študoval odbor: slovenský jazyk a literatúra. Profesor Ján Kačala je slovenský jazykovedec, dlhoročný pracovník a riaditeľ Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra SAV a vysokoškolský pedagóg – vedúci Katedry slovenského jazyka na PdF UK v Bratislave. Zaoberá sa výskumom slovenského spisovného jazyka, jeho kultúry a dejín, venuje sa výskumu sémantickej syntaxi, Read more
Ľudovít Kenyres – zvonkár
8 apríla, 2021 by zlatka
08.04.1899 Jelšava – 21.06.1967 Jelšava
Narodil sa v starej jelšavskej zvonkárskej rodine. Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej a vyučil sa v dielni svojho otca na sklonku obdobia, keď zvonkárska výroba v tomto mestečku patrila k najvýznamnejším hospodárskym odvetviam. Jelšava v tých časoch profitovala z blízkosti železiarní v severnejších hornatejších oblastiach, odkiaľ sa do mesta dovážali tabule železného plechu. Z neho vyrábané zvonce sa rozvážali po celom bývalom Uhorsku, ako aj na Balkán, do Ázie, na Blízky východ či do Egypta. Tento stav narušila prvá svetová vojna a usporiadanie politických pomerov po nej, v dôsledku čoho začalo zvonkárske remeslo v Jelšave pomaly upadať, až časom zostal jeho jediným reprezentantom – avšak o to slávnejším – práve Ľudovít Kenyeres. Read more
Dionýz Štúr – geológ svetového mena
8 apríla, 2021 by zlatka
02.04.1827 Beckov – 09.10.1893 Viedeň
Dionýz Štúr sa narodil v Beckove v učiteľskej rodine Jozefa Štúra. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. S národným buditeľom Ľudovítom Štúrom boli druhostupňoví bratranci.
Mladý Dionýz absolvoval základnú školu u svojho otca vo Vrbovom. Neskôr chodil do evanjelického gymnázia v Modre a evanjelického lýcea v Bratislave. Od roku 1844 študoval na viedenskej polytechnike matematiku, fyziku a chémiu. Ovplyvnený profesorom Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy. Asi rok pracoval v múzeu Dvorskej komory pre mincovníctvo a baníctvo. Na základe svojej predchádzajúcej vedeckej činnosti získal v roku 1847 štipendium a začal študovať na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1849 založili Ríšsky geologický ústav, kde aj nastúpil v roku 1850. Read more
Andrej Sládkovič – básnik, evanjelický farár
30 marca, 2021 by zlatka
30.03.1820 Krupina – 20.04.1872 Radvaň nad Hronom
Vlastným menom Andrej Braxatoris, bol známym slovenským básnikom, literárnym kritikom a evanjelickým farárom. Jeho duch túžil po vyššom, ideálnejšom živote, on považoval vzdelanosť a osvetu svojho ľudu za tú najistejšiu a najvýdatnejšiu zbraň, ktorou možno víťazstvo práva a pravde slovenskej vydobyť. Vlastný životopis napísaný v deň ordinácie za kňaza: „Prvé svetlo sveta som uzrel v Krupine dňa 30.marca 1820 ako deviate dieťa Ondreja, rechtora evanjelickej školy A.V., učiteľa miešanej školy , a matky Terézie rodenej Bartholomeidesovej. Základnému vzdelaniu ma priučil najprv Štefan Kaunicz, potom v druhej triede týchto škôl môj otec a napokon v tretej triede Štefan Gašparík. Odtiaľ ako desať ročný chlapec som odišiel do dediny Peröcsény naučiť sa maďarskú reč. Read more
Ján Jasenka – folklorista
29 marca, 2021 by zlatka
30.03.1928 Sirk – 06.04.1991 Revúca
-folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní
Spievať začal s prvými slovami, na husle brnkal už vtedy, keď ich dočiahol zvesiť zo steny nad prípeckom. So sestrou Milkou tvorili spevácke duo. Otec bol baník, no i on v nedeľu bral do mozoľnatých rúk krehké husličky a vyhrával celej rodine smutné i veselé pesničky. Ján vyhrával všade, chodil za dom na stránišku pod starý košatý buk a tam konkuroval spevavým vtákom. Už v tých časoch mal detskú ľudovú muzičku, hrávali s ním chlapci zo Sirka Janko Pelech, Ondro Kontra, Slavo Kontra a ďalší. Read more
Ondrej Žúdel – banský technik, ale aj básnik
25 marca, 2021 by zlatka

ZDROJ: Jozef Leffler