Historia
DMS Rožňava
Dom Matice slovenskej v Rožňave vznikol 1.7.2009 a slávnostné otvorenie bolo 7.7.2009 za účasti vrcholných predstaviteľov Matice slovenskej, ako aj za účasti matičiarov a priaznivcov z celého okresu. Predtým tu pôsobilo Oblastné pracovisko MS, ktoré vzniklo 1.1.1992 a Dom Matice slovenskej pokračoval v matičnej činnosti.
Región Gemera, v ktorom sa Dom Matice slovenskej (DMS) Rožňava nachádza, pôsobí a pracuje na zmiešanom území, kde sa ťažšie presadzujú nielen matičné, ale hlavne národné myšlienky. Obzrúc sa do histórie vieme, že Matica znamená žriedlo, prameň, ale aj včelí úľ. A matičiar bol kedysi preto matičiar, lebo prispieval do národnej kultúry. Tak ako to robia včely pri tvorbe medu, práve matica je tu doménou na národné prebúdzanie sa Slovákov žijúcich na juhu. Je to žriedlo nielen pre matičiarov, sympatizantov, ale hlavne pre Slovákov. Gemer zohrával významnú úlohu v slovenskom národnom živote, bol rodiskom a pôsobiskom množstva slovenských osobností, ktoré rozvíjali a zabezpečovali v mestách a dedinách zachovanie a rozvoj vzdelanosti a kultúry. Pripomíname si našich slávnych rodákov, ale nadväzujúc na ich spomienku si ctíme aj súčasné osobnosti, ktorí tvoria a zviditeľňujú nielen okres či kraj, ale už aj Slovensko svojou tvorbou, či svojím talentom. Obyvatelia gemerského regiónu sa pýšia aj bohatou kultúrnou minulosťou, zachovávajú svoje kultúrne tradície, spevy a tance. Ako kolektívni členovia MO MS tu pôsobí veľa dospelých, ale i detských folklórnych zoskupení. Máme s nimi veľmi dobrú spoluprácu v rozvíjaní regionálnej kultúry. V našom regióne sa neuskutoční podujatie, na ktorom by sa DMS nezúčastnilo, o ktorom by nebolo informované, či dokonca priamo pozvané. Pri tvorbe a osvete kultúrneho či športového života sa DMS Rožňava aktívne zapája do prípravy a organizovania tematických podujatí. Preto je nemysliteľné, aby existovali podujatia DMS bez spolupatričnosti MO MS a samozrejme naopak. Práve matičné pracoviská majú zastrešovať aktivity MO MS, bolo to tu tak doteraz, a tak to bude aj v ďalšom období. Našou stratégiou je pokračovanie spolupráce s ľuďmi dobrej vôle a týmto spôsobom si získať ľudí rôzneho veku a rôznych záujmov; od kultúry, sociálnych vecí až po šport.
Zapájame sa do propagácie materinského jazyka hlavne v zmiešaných oblastiach a podporujeme kultúrny život slovenskými vystúpeniami. Vo všetkých kútoch regiónu máme veľa dobrovoľníkov, aj vďaka nim vieme propagovať národné myšlienky a šíriť národné povedomie, a to nielen osvetovou činnosťou, ale aj zábavnou a kultúrnou či športovou. Osvedčili sa prednášky na školách hlavne vďaka videoprezentáciám.
Našou činnosťou prispievame k pozdvihnutiu matičnej myšlienky, upevňovaniu národného povedomia a materinského jazyka, k zachovávaniu zvykov a tradícií a tým prispievame aj k výchove detí a mládeže k vlastenectvu.
1992 – vedúca OP – Mária Halková
2009 – riaditeľka DMS – Ing. Zlatica Halková
2024 – riaditeľka DMS – Tatiana Tomková
Zakladanie Miestnych odborov Matice slovenskej
Po rozpade Rakúsko – Uhorska a vzniku ČSR (1918) minister s plnou mocou pre správu Slovenska Dr. Vavro Šrobár vydal 1.1.1919 nariadenie, ktorým zrušil výmer uhorského ministra vnútra z roku 1875 o rozpustení Matice slovenskej (ďalej MS) a obnovil jej činnosť. Valné zhromaždenie obnovenej MS bolo v Martine dňa 5.8.1919. Začal nábor členov MS a zakladanie miestnych „otčím“, neskoršie premenovaných na miestne odbory (ďalej MO MS), v ktorých sa uskutočňovala jej vlastná činnosť.
V Revúckom okrese vznikol prvý MO MS Revúca.
V Rožňavskom okrese ako prvý vznikol MO MS Rožňava. Bol založený 6.10.1922. Mal 84 členov z Rožňavy a okolia. Členom výboru MO MS sa stal aj Ľudevít Košuth, roľník z Betliara. Mal piatich dôverníkov pre obce. Rožňavský MO MS bol veľmi aktívny a kultúrno-výchovnou činnosťou utužoval slovenské národné povedomie obyvateľov nielen v meste, ale aj okrese.
Oživovanie Miestnych odborov Matice slovenskej
MS už od roku 1990 vplývala na svojich členov aj na širšiu verejnosť a podporovala vytvorenie samostatného Slovenska. Cesta k dosiahnutiu tohto cieľa nebola priamočiara a jednoduchá. Preto sa najmä po roku 1990 organizovali v regiónoch a v okresoch zhromaždenia Slovákov, na ktorých petičnou formou žiadali SNR vyhlásiť štátnu suverenitu Slovenska.
V našom okrese sa takéto zhromaždenie pod názvom „Slovenský deň“ uskutočnilo na ihrisku v Betliari 27. júla 1991. Jeho organizátorom z okresu úspešne vypomohli miestne kultúrno-výchovné orgány z Betliara a Vlachova. Cieľom zhromaždenia bolo zjednotenie Slovákov bez rozdielu politickej príslušnosti a vierovyznania v hnutí za zvrchované Slovensko. Účastníci Slovenského dňa okrem iného vo svojej petícii uviedli:
„Slovensko sa opäť ocitlo na križovatke svojich dejín a náš národ má možnosť rozhodnúť sa o svojom ďalšom bytí. Dnes je už jasné, že realizácia najväčšieho práva každého národa je právo na sebaurčenie a v našich podmienkach je možné toto uskutočniť vyhlásením štátnej suverenity Slovenskej republiky, prijatím vlastnej ústavy a potom rokovať o vstupe do vyššieho štátneho celku. Nebuďme nemým národom. Týmto vyjadrujeme len svoju vôľu v zmysle zákona o petičnom práve. Chceme slobodne, kultúrne a nezávisle žiť a pracovať vo zvrchovanej Slovenskej republike.“ Prijatá petícia bola odoslaná SNR.
MO MS Revúca
História MO MS v Revúcej siaha od 13.5.1920, kedy bol prvýkrát založený. Oživenie MO MS sa stalo 4. apríla 1990 a predsedníčkou bola Eva Bláhová. Úspešné roky prežil počas jej predsedovania, a bola aj členkou Výboru MS. Aktivita sa niesla v rôznom duchu, najznámejší bol Gemerský večer s hudbou a klasickými revúckymi guľkami. Zochova divadelná Revúca mala svoj krásny charakter. Po zmene trvalého pobytu predsedníčkou sa stala Milada Rusnáková, avšak činnosť MS v Revúcej ustala, MO bol znovu oživený 19. 12. 2011 na Valnom zhromaždení členov, ktorí si do svojho čela zvolili Mgr. Ľuboslavu Lacjakovú. V rokoch 2013 – 2017 pracovala aj ako členka Výboru MS v Martine. Keďže nová činnosť odboru nesiaha ďaleko do minulosti, môžeme si ju dovoliť zmapovať časovo pomerne presne.
Pre prácu MO MS v Revúcej sú významné štyri hlavné oblasti práce; aktívna je spolupráca s MS v Martine, najmä so Slovenským literárnym ústavom MS, s ktorým MO MS spolu s Prvým slovenským literárnym gymnáziom usporiadali už päť celoslovenských vedeckých konferencií, spolupráca s DMS v Rožňave a jeho riaditeľkou Ing. Zlaticou Halkovou, spolupráca so ZŠ a SŠ a Jednotou dôchodcov a na našej práci je významný aj podiel Mesta Revúca.
Rok 2012 vyvrcholil trojdňovými oslavami 150. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia, ktoré sa konali 14. – 16. 9. MO MS v spolupráci s MS v Martine, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu a Mestom Revúca. V rámci osláv sa konala celoslovenská konferencia pod názvom Slovenské školstvo a literatúra v Revúcej, Revúca v literatúre. Okrem iných vzácnych hostí sa na nej zúčastnili aj Dušan Čaplovič, minister školstva, Marián Tkáč, predseda MS, Zlatica Halková, členka Predsedníctva MS.
V úvode roka 2013 sme plesali na Gemerskom večeri, ktorý MO organizoval v spolupráci s Mestom Revúca. Plesu predchádzal program venovaný gemerskému rodákovi Miroslavovi Baranovi, v ktorom okrem iných vystúpili aj Ján Ambróz a revúcka rodáčka Anka Molnárová. Vo februári sme opäť v spolupráci s MS v Martine, Spolkom slovenských spisovateľov a Domom MS v Rožňave pripravili celoslovenskú konferenciu k 200. výročiu narodenia evanjelického kňaza spisovateľa, básnika a národovca, autora hymnickej piesne Hej, Slováci, Sama Tomášika. Referátmi prispeli aj predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik, jazykovedec prof. Ján Kačala, doc. Július Lomenčík, pedagóg UMB v Banskej Bystrici. V tomto roku sa členovia MO MS, študenti PSLG opäť zúčastnili celoslovenskej súťaže Matičná esej, kde obsadili 1. a 2. miesto.
V septembri 2014 náš MO MS navštívili pracovníci MS Peter Cabadaj a Marián Grupač s pásmom povstaleckej poézie pod názvom Mladí vo večnosti.
Dôležitým zdrojom pre organizovanie akcií boli projekty, z ktorých vznikli také podujatia, ako každoročné Dni tvorivosti PSLG, multikultúrny festival Carpe diem, na ktorom sa predstavili mnohé významné osobnosti ako Martin Geišberg, Pavel Dvořák, Egon Tomajko, Michal Várošík, Martina Kvačkajová, Ján Žgravčák, či Ivan Jakeš. Ale projekt dal vzniknúť aj vzdelávaniu slovenčinárov zo širokého okolia pod názvom Dajme čítaniu Dodatočnú Pridanú Hodnotu. Lektormi boli PhDr. Ivan Šimko, PhD. a PhDr. Jozef Lapšanský, PhD.
Pri príležitosti osláv 155. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia organizoval MO MS spolu s Metodicko-pedagogickým centrom v Banskej Bystrici a Štátnym pedagogickým ústavom opäť celoslovenskú vedeckú konferenciu pod názvom Pedagogické pokusy v druhej polovici 19. storočia na území Slovenska. Sprievodným podujatím bola aj výstava Petra Cabadaja Martin Kukučín.
Niektorí členovia MO MS (Tatiana Kršková, Mgr. Ľuboslava Lacjaková) sa stali pravidelnými členmi porôt recitačných a literárnych súťaží, najmä Šaliansky Maťko a Kellnerova Poloma.
Predsedovia:
1920 – Július Botto
1950 – Dr. Milan Botto
1990 – Eva Bláhová
1998 – Mgr. Milada Rusnáková
2011 – Mgr. Ľuboslava Lacjaková
MO MS Rožňava
Pri vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 bolo v Rožňave evidovaných celkom 14 spolkov, ktoré združovali len občanov maďarskej národnosti. Občania slovenskej národnosti nemali žiaden kultúrny spolok. Preto dňa 6.10.1922 bol založený v histórii Rožňavy doteraz najväčší kultúrny spolok Slovákov – Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave. Zakladateľom bol Július Vaško. Na zakladajúcom zhromaždení sa zúčastnil aj vtedajší tajomník MS Dr. Štefan Krčméry. Predsedom MO MS sa stal Jozef Jendraššák, riaditeľ štátneho gymnázia. Počet zakladajúcich členov bol 47 a neskôr sa ich počet zvýšil na 95. Boli to väčšinou učitelia, pracovníci daňového úradu, pošty, súdov a pod. V ďalších rokoch sa počet členov pohyboval od 150 do 200 členov. Založením MO MS sa rozprúdil matičný život v Rožňave v celej šírke a hĺbke. Od založenia MO MS sa začína nové obdobie aj slovenského ochotníckeho divadla v Rožňave. V prvej polovici divadelných rokov je zaznamenaný rast divadelných krúžkov. Koncom roku 1926 je už MS taká silná, že okrem bohatej divadelnej činnosti otvára „Cyklus slovanských večerov“, kde sa prednášali diela slovenskej, českej, ruskej, juhoslovanskej a poľskej literatúry. Kultúrno-osvetová a vzdelávacia činnosť MS bola pomerne bohatá a zastupovala všetky formy kultúrnej činnosti. Boli to najmä všeobecno-výchovné a odborno-vzdelávacie prednášky, kurzy, akadémie, besedy a rôzne oficiálne štátne oslavy s kultúrnym programom. Košický rozhlas 28. septembra 1935 priamo z Rožňavy vysielal veľkú reláciu o činnosti MS a kultúrno-zábavný program, ktorý pripravil rožňavský spevokol. Spomenúť treba aj prvú výstavu rožňavských fotoamatérov usporiadanú v máji 1936. Rožňava sa kvalitou svojich predstavení za krátkych desať rokov dostala na popredné miesto v celoslovenskom rozsahu. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel v Martine usporadúvalo oblastné preteky aj na východnom Slovensku. V Rožňave sa po prvýkrát konali v septembri 1933. Na týchto pretekoch súťažil aj MO MS v Rožňave. Tieto preteky boli odrazovým mostíkom pre ďalšie úspechy donedávna na Slovensku neznámych rožňavských slovenských divadelníkov a dosahovali najväčší úspech.
Pre budovanie a rozvoj slovenského knihovníctva v Rožňave boli vytvorené podmienky len vznikom ČSR. Pre zriadenie knižnice pre občanov slovenskej národnosti neboli vytvorené objektívne podmienky. Preto slovenskú verejnú knižnicu nahradzovali v tomto období knižnice spolkov, a to najmä MS a Sokola. Až v roku 1932 došlo k oficiálnemu vytvoreniu mestskej verejnej knižnice pre občanov slovenskej národnosti a knižný fond pozostával najmä z darovaných kníh MO MS a telocvičnej jednoty Sokol.
Prvými novinami, ktoré v Rožňave začali vychádzať v slovenskom jazyku, bol týždenný Šafárikov kraj. Bol to slovenský nezávislý menšinový týždenník a jeho prvé číslo vyšlo 2. januára 1932. Prvým redaktorom bol Ján Kukura a vychádzal nepretržite až do roku 1938, kedy bolo vydávanie týždenníka pozastavené pripojením Rožňavy k Maďarsku. Obnovené bolo až 1.5.1945 a skončilo sa 31.12.1947, kedy definitívne noviny zanikli, a to pod vplyvom politických pomerov pred februárom 1948.
Činnosť MO MS bola od roku 1938 pod vplyvom politickej situácie v Rožňave prerušená až do roku 1945, kedy bola za výdatnej pomoci MO MS v Dobšinej obnovená. V období rokov 1948 – 1967 boli matičné aktivity postupne v útlme a po vydaní matičného zákona v roku 1954 MO MS v Rožňave musel ukončiť svoju činnosť.
V roku 1968 sa celá naša spoločnosť prebudila k nebývalej aktivite. Slováci sa začali aktivizovať, a to najmä na zmiešaných národnostných územiach. V dôsledku toho 31. mája 1968 začal v Rožňave pracovať klub MO MS.
V dôsledku normalizačného procesu na území celého Slovenska dochádza v období rokov 1970 – 1989 k útlmu činnosti.
Až po „nežnej revolúcii“ prichádza k oživeniu činnosti MO MS v Rožňave a na podnet Mgr. Jána Liptáka a Petra Ujházyho sa dňa 23.3.1990 schádzajú občania z Rožňavy, ktorí majú záujem pracovať v matičnom hnutí. Valné zhromaždenie sa konalo 16.4.1990 za účasti 60 prítomných v priestoroch terajšieho Gemerského osvetového strediska a za predsedníčku bola zvolená Ing. Zlatica Halková. Počas rokov 1990 – 1997 sa matičná činnosť rozvíjala veľmi priaznivo. Organizovali sa divadelné predstavenia, diskotéky pre deti a mládež, športové turnaje, konali sa vatry zvrchovanosti a „Večery gemerského folklóru“, vysadila sa lipka Slovanov. Na budove biskupskej rezidencie bola odhalená pamätná tabuľa k 200-tému výročiu Slovenského učeného tovarišstva, na budove ZŠ na Ulici zeleného stromu boli odhalené tabule našich národovcov, ktorí tu študovali i pôsobili v tejto škole, tabuľa k 200-tému výročiu narodenia Pavla Jozefa Šafárika a reliéf Sama Tomášika, podľa ktorého bola základná škola pomenovaná.
V ďalšom období rokov 1998 -2005 MO MS pokračoval v osvetovej činnosti. Na biskupskej rezidencii bola odhalená busta Štefana Moyzesa, na budove ZŠ sídlisko Juh bola odhalená pamätná tabuľa akademika Jur Hronca, po ktorom je teraz táto ZŠ pomenovaná.
Nezištnou a obetavou prácou sa matičiari zaslúžili o to, aby MS rozvíjala a upevňovala slovenské vlastenectvo, rozvíjala a ochraňovala národné kultúrne dedičstvo, zúčastňovala sa na tvorbe a rozvoji regionálnej kultúry, podieľala sa na uchovaní slovenských ľudových piesní, tancov, zvykov a obyčají v prospech terajšej i budúcich generácií.
spracovala Oľga Benediktyová
Zdroj: Dejiny Rožňavy, Kronika MO MS
Predsedovia:
1922 – Jozef Jandraššák
1935 – E. Filo
1968 – Róbert Jamrich
1990 – Ing. Zlatica Halková
1995 – PaedDr. Štefan Burčo
1995 – MUDr. Vladimír Šošovec
1998 – Ján Martinský
2005 – Oľga Benediktyová
2012 – Ing. Milan Kupčo
2016 – MUDr. Ľubomíra Chromčíková
2021 – Mária Velďáková
Folklórny súbor Haviar
Folklórny súbor Haviar vznikol v roku 1985. Súbor spracováva folklórny materiál z oblasti Horného Gemera, no vo svojom repertoári má aj tance z iných regiónov Slovenska.
Počas existencie súboru sa v jeho radoch vystriedalo už množstvo tanečníkov, spevákov a muzikantov. Základ súboru tvoria žiaci a študenti základných, stredných a vysokých škôl z okresu Rožňava, no vekový rozsah členov je od 13 až do 72 rokov. Súbor sa venuje výchove mládeže nielen po tanečnej stránke, ale svojím prístupom vedie členov k zodpovednosti, úcte k tradíciám a vychováva ich láske k folklóru.
Za 34 rokov získal súbor viacero ocenení. Je 4-násobným laureátom vojenských folklórnych súťaží v Martine. Pravidelne sa súbor zúčastňuje speváckych súťaží, kde obsadzuje popredné miesta. Posledným najväčším úspechom súboru bolo ocenenie na Medzinárodnej súťaži 52. TKB v Poľsku v roku 2015, za zachovávanie tradícií špecifického regiónu Gemer, od medzinárodnej poroty. Okrem tanečnej, mužskej a ženskej speváckej zložky pri súbore už skoro rok pôsobia aj dva detské súbory: DFS Malý Haviar a DFS Deti FS Haviar. Vedúcou súboru je Martina Dudášová.
Detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy
Detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy bol založený v roku 1987 rožňavským folkloristom Štefanom Fabom. Pod jeho vedením pracoval do roku 1990. Odchodom vedúceho súboru do Slavošoviec bola činnosť súboru skoro na celé desaťročie prerušená. Koncom roka 1999 z iniciatívy riaditeľa Mestského kultúrneho centra Štefana Geržu a členov Folklórneho súboru Haviar Ivana Nemčoka a Patrície Bányasovej sa činnosť tohto rožňavského detského folklórneho telesa obnovila. V tom čase v súbore spievalo a tancovalo 15 – 20 rožňavských detí. Prvé úspechy získavali členovia súboru hlavne v speváckych súťažiach, kde sa pravidelne objavovali v krajských kolách postupových súťaží. V roku 2004 došlo k výraznému posunu fungovania súboru ako samostatného telesa. Počet členov vzrástol na 90 detí a mladých nadšencov gemerského folklóru. Súbor bol rozdelený na tri vekové kategórie a postupne vznikla ako samostatná zložka súboru Dievčenská spevácka skupina a vlastná ľudová hudba. Organizačne bol DFS Haviarik od počiatku spätý s mestom Rožňava prostredníctvom Mestského kultúrneho centra. Pre zvyšujúce sa potreby súboru bolo začiatkom roka 2006 založené Občianske združenie Rožňavskí permoníci, ktoré činnosť súboru a všetkých jeho umeleckých zložiek zastrešuje až do súčasnosti. Vedúcim súboru je od obnovenia jeho činnosti v roku 1999 Ing. Ivan Nemčok.
Folklórny súbor Dubina z Rožňavy
Folklórny súbor Dubina z Rožňavy sa začal formovať koncom roka 2009 z iniciatívy vedúcich Detského folklórneho súboru HAVIARIK Ivana Nemčoka a Ivany Nemčokovej. Základ tvoria vlastní odchovanci z detského súboru, ku ktorým sa pridala do tej doby samostatne pracujúca ženská a novovzniknutá mužská spevácka skupina. Vznik súboru podnietil hlavne záujem o ľudový spev a tanec prejavený jednak zo strany niektorých rodičov detí detského súboru, ale aj príchod bývalých tanečníkov rôznych folklórnych zoskupení z okolia Rožňavy. Pre stále sa zvyšujúci počet členov a prvé samostatné vystúpenia vznikol tento súbor a začalo jeho samostatné účinkovanie. V súčasnosti združuje približne 50 členov vo vekovej kategórii od 15 – 70 rokov. Počas svojej doterajšej histórie sa FS DUBINA zúčastnil už niekoľkých vystúpení doma i v zahraničí a ženská spevácka skupina folklórneho súboru zaznamenala úspechy už pred jeho vznikom. Doteraz najväčším úspechom súboru je umiestnenie v striebornom pásme na Krajskej prehliadke tvorivých choreografií folklórnych kolektívov 2014 s choreografiou PO REJDOVSKY autora Mgr. Jána Liptáka. FS DUBINA sa vo svojom repertoári zameriava hlavne na folklór Horného Gemera a množstvo námetov a inšpirácií čerpá z autentického folklóru rázovitej obce Rejdová. Zriaďovateľom je Občianske združenie Rožňavskí permoníci, ktorého cieľom je zachovávať a rozvíjať folklór a ľudové tradície tejto oblasti. Vedúcou súboru je Ing. Ivana Nemčoková.
MO MS Betliar
Snaha založiť MO MS v Betliari dospela k cieľu v roku 1933. Napriek tomu, že v obci pôsobili viaceré spolky a združenia (Ochotnícky divadelný súbor P. J. Šafárika, Telocvičná jednota, Združenie ev. mládeže, oddiel skautov, tri pohrebné spolky), do matičného hnutia sa zapojilo 33 obyvateľov, ktorí 2.12.1933 založili MO MS. Bol to prvý obecný MO MS v Rožňavskom okrese. Iniciátorom a organizátorom jeho založenia bol Gejza Takáč, vedúci notár v Betliari. Na zakladajúcom valnom zhromaždení bol zvolený za predsedu ev. farár Pavel Kurek. Od svojho založenia získaval občanov hlavne kultúrno – vzdelávacou prácou. V prvom rade sa zameral na prednáškovú činnosť. Uskutočňovala sa v triede štátnej ľudovej školy. Organizoval aj spomienkové akadémie, rôzne oslavy a spoločenské plesy. Z väčších podujatí treba spomenúť spomienkové dni na M. R. Štefánika, ktoré sa konali pri príležitosti 15. výročia jeho tragickej smrti 4. a 5.5.1934. 26.8.1934 usporiadal husľový koncert americko–slovenského virtuóza Juraja Kazameka, rodáka z Betliara. V apríli 1937 usporiadal zaujímavé stretnutie s národným umelcom Karolom Plickom, ktorý v roku 1926 zbieral v Slanskej doline ľudové piesne. Prednášal o ceste matičných delegátov v Amerike a súčasne premietol diapozitívy vyhotovené počas pobytu delegácie v Amerike. V rokoch 1939 – 1941 usporiadal v obci kurz dejín slovenského národa a neskôr kurz slovenského jazyka. Vo vojnových rokoch bola činnosť odboru minimálna, až takmer žiadna. Po skončení 2. svetovej vojny sa vytvorili vhodné podmienky pre činnosť MO MS. Rozvinula sa predovšetkým prednášková osvetová činnosť odboru. Nezabúdalo sa ani na okrúhle výročia narodenia či úmrtia významných národných osobností. Pôsobenie odboru bolo citeľné takmer v každej oblasti kultúrneho života obyvateľov obce. Aktivita odboru trvala iba pár rokov. V roku 1951 bol odbor zrušený. MO MS neobnovil činnosť v rokoch 1968 -1969, aj keď sa o to pokúšal.
Rozhodujúcim podnetom pre obnovenie MO MS bol Slovenský deň 27.7.1991. Národní a matiční nadšenci na zhromaždení 18.11.1991 obnovili MO MS v Betliari. Matičný výbor dbal medzi členmi na vzdelávanie a zabezpečovanie spoločných aktivít s kultúrno – výchovnými organizačnými zložkami v obci i na okolí. Činnosť MO MS v 90-tych rokoch minulého storočia sa rozvíjala ojedinele, sporadicky. Bývali aj „hluché roky“ bez matičnej aktivity.
V súčasnom období sa MO MS venuje najmä turistike a spoznávaniu krás nášho Slovenska.
Predsedovia:
1933 – Pavol Kurek, evanjelický farár
1935 – Ing. Eugen Holmann
1936 – Gejza Takáč
1942 – Ondrej Plavucha
1946 – Martina Kriak
1951 – oznámenie o zrušení MO MS
1991 – Mgr. Zuzana Pavelková
1999 – Bc. Lýdia Kolembusová
2013 – Katarína Čuňočková
Spracoval Ján Šlosár
Zdroj: Kroniky obce Betliar, archív MS, archív DMS, Šafárikov kraj
MO MS Slavošovce
Založený 18.2.1934, oživený 04.2.1998, momentálne nečinný
16.3.1828 sa v Slavošovciach narodil Pavol Emanuel Dobšinský. Bol to pedagóg, spisovateľ, zberateľ a vydavateľ slovenských rozprávok, prekladateľ, publicista, redaktor, kritik, folklorista, básnik, literárny historik a evanjelický farár známy nielen po celom Gemeri, ale neskôr aj po celom svete. Dobšinského vydania ľudových rozprávok významne prispeli k upevneniu postavenia spisovného slovenského jazyka a stali sa základnými dielami našej folkloristiky.
Dňa 22.9.1863 Pavla Dobšinského zvolili za člena výboru Matice slovenskej, aby organizoval zbieranie a vydávanie ústnej slovesnosti na Slovensku. O rok na to začal publikovať v Pešťbudínskych vedomostiach, Národných novinách, Slovenských pohľadoch, letopise Matice slovenskej. V roku 1867 sa výbor Matice slovenskej rozhodol vydávať Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádaniek, hier, obyčají a povier a jeho redakciou poveril Pavla Dobšinského. V roku 1871 Dobšinský redigoval Zborník Matice slovenskej a v diele Úvahy o slovenských povestiach publikoval výsledky dlhoročného štúdia slovenských ľudových rozprávok. K jeho činnosti, z poverenia výboru Matice slovenskej, sa priraďuje aj jeho kniha z roku 1880 Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské. Má dve časti – prvá sa venuje opisu ľudového života, druhá časť sleduje rôzne ľudové hry v jednotlivých častiach roka. Najväčšie dielo, Prostonárodné slovenské povesti, vydal Dobšinský na sklonku svojho života. Táto doposiaľ najobsiahlejšia zbierka slovenských rozprávok vyšla v rokoch 1880-1883 v Martine v ôsmich zošitoch a tvorilo ju 90 rozprávok.
MO MS Dobšiná
Zakladajúce valné zhromaždenie MO MS sa konalo 9.2.1939. V roku 1990 sa podarilo oživiť MO MS, predsedníčkou bola zvolená Valéria Majerská. Svoju činnosť zamerali na deti a mládež. Nezabúdalo sa ani na výročia objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne. Prebehla tu aj krajská súťaž ochotníckych divadelných súborov. Vyvrcholením aktivity bol Festival matičných speváckych zborov s celého Slovenska. Následne nastal miernejší útlm a tak sa v 2010 stala predsedníčkou Zlatica Bachňáková. V rámci jednotlivých rokov, ktoré boli venované významným osobnostiam slovenských dejín, boli uskutočňované rôzne akcie, v spolupráci s mestom Dobšiná. Prvou významnou akciou bolo 140. výročie objavenia Dobšinskej ľadovej jaskyne. Svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa s bohatou ľadovou výzdobou sa nachádza juhovýchodne od rovnomennej osady, ktorá vznikla ako rekreačné stredisko. Jaskyňa bola objavená v roku 1870 a už o rok neskôr sprístupnená verejnosti. V roku 1887 sa stala jednou z prvých elektricky osvetlených jaskýň v Európe. Zápis do zbierky svetového prírodného dedičstva UNESCO je datovaný od roku 2000. MO MS v Dobšinej uskutočnil dňa 22.9.2010 v kultúrnom dome pod vedením skúseného pána RNDr. Jána Zelínku , ktorý pôsobí v slovenskej správe jaskýň Liptovský Mikuláš, besedu o tejto jaskyni, na ktorej sa zúčastnilo 250 študentov gymnázia v Dobšinej so svojimi učiteľmi. Folklórny súbor Gemer, oslavoval 35. výročie založenia a na ich slávnostnej akadémii im bol poskytnutý finančný príspevok vo výške 50 eur z Nadácie Matice Slovenskej. V roku 2011 sa uskutočnil nultý ročník maškarného plesu, ktorý uzatváral obdobie fašiangov a pokračovalo sa v tejto tradícii. Pokračovali sme v aktivitách pre detí a mládež v rôznorodej matičnej činnosti, či už v kultúrnej, športovej alebo sociálnej sfére. Matičiari sa zúčastnili výročných schôdzí Jednoty dôchodcov Slovenska v rámci osláv MDŽ, akcií pri príležitosti úcty k starším a účasťou na jarmokoch s ručnými prácami. V roku 2013 sa k nám pripojil MVDr. Ladislav Husár, ktorý sa venoval písaniu kníh a hlavne prekladom článkov z maďarčiny a nemčiny o histórii nášho mesta. Žiaľbohu, nás opustil, ale spomienka na neho aj jeho nádherné diela sú medzi nami. V roku 2015 MO nadviazal spoluprácu s Centrom voľného času v Dobšinej a začali sa konať výlety po stopách významných osobností slovenských dejín. V rámci roka Ľudovíta Velislava Štúra sme navštívili Levoču, kde našou prvou zastávkou bola jeho socha. Pokračovali sme prehliadkou radnice, múzeí a zoznámili sme sa s históriou našich štúrovcov. Pre deti bola najatraktívnejšia klietka hanby. Vybrali sme sa aj po stopách Vajanského a Jozefa Miloslava Hurbana, kde cieľom nášho výletu bolo oboznámenie sa so štýlom bývania a žitia rôznych sociálnych vrstiev na prelome 19. a 20. storočia. Cieľom ďalšieho poznávacieho výletu bolo Evanjelické lýceum v Kežmarku, kde je umiestnená najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe a zároveň sme navštívili architektonickú perlu Červený kláštor a jeho okolie, ktorý založili v 14. storočí kartuziáni. V Červenom Kláštore býval a pôsobil lekár, ktorý sa ako prvý špecializoval na ošetrovanie zubov. Nájdeme tam rozsiahlu zbierku jeho zubárskych nástrojov. Pred tromi rokmi tu vznikol nápad založiť spevácku skupinu seniorov. Postupne sa formovala a ladila. Vek speváčok je od 60 do 80 rokov. Dostala názov Dobšinky, vystupujú najmä pri príležitostiach turíčnych a baníckych sviatkov. Vystupovali v Dobšinej, Rožňave, Margecanoch, Maďarsku a Mníšku nad Hnilcom. Spevácka skupina sa stretáva aj pri varení jedál a kreatívnom tvorení. V roku 2018 vydali kuchársku knihu v spolupráci s CVČ Dobšiná, ktorá obsahuje pôvodné banícke jedlá. Tohto roku pod záštitou mesta Dobšiná sa vydáva ďalšie vydanie kuchárskej knihy. Členovia miestneho odboru sa aktívne zapájajú do rôznych podujatí, ktoré realizuje mesto Dobšiná, MO ZŤP, SZPB, Jednota dôchodcov, Únia žien, či Mestské lesy Dobšiná. Sú to akcie ako napríklad čistenie Dobšinského kopca, kosenie cintorína a podobne. MO prispieva aj poskytovaním tomboly na akcie. V marci, ktorý je mesiacom kníh, uskutočňujeme besedy. Zúčastňujeme sa aj akcií, ktoré usporadúva komunitné centrum. Svoju činnosť prezentujeme prostredníctvom Dobšinských novín, Slovenských národných novín, cez matičné subjekty, miestny rozhlas, či pomocou plagátov a internetu. Naším cieľom je občanom nášho mesta priblížiť históriu Slovenska.
Spracovala: Zlatica Bachňáková
Predsedovia:
1990 – Valéria Majerská
2010 – Zlatica Bachňáková
MO MS Štítnik
MO MS v Štítniku bol založený 06.4.1941. Iniciátorom a organizátorom zakladajúceho MO MS bol Vojtech Vrabec, riaditeľ meštianskej školy. Prvým predsedom sa stal Peter Rus, miestny r. k. duchovný.
MO bol oživený 12.3.2010 a predsedníčkou sa stala Mgr. Jana Vranová so slovami: „Dôvodom, prečo sme sa tu zišli, je nielen založenie MO MS v našej obci, ale aj rozvoj národného povedomia. Ďalšími dôvodmi založenia je aj hľadanie významných osobností narodených, žijúcich a pôsobiacich v našej obci, na ktorých odkaz by sme sa pokúsili nadviazať“. V tomto duchu MO aj pokračoval, odhaľuje pamätné tabule významným osobnostiam obce, organizuje rôzne výlety po stopách rodákov a nezabúda ani na súčasných umelcov. Medzi aktivity MO treba zaradiť aj volejbalový turnaj, cyklopreteky a matičný bál.
Štítnická čipka
V lete 1905 sestry Alžbeta a Aranka Szontághové zaviedli kurzy háčkovaných čipiek, a to podľa techniky zvanej irlandské guipure.
Podľa upravenej formy a vlastného vkusu, berúc do ohľadu originálne ľudové, najmä gemerské motívy (čím sa stali výrobky neskôr ešte hodnotnejšími). Čipky boli dobre známe a obľúbené v celej Európe. Záujem o štítnické čipky vo svete rástol – absolvovali viacero kurzov, výstav a vydali aj poučné brožúrky.
zdroj: www.stitnik.ocu.sk
Predsedovia:
1941 – Peter Rus
2010 – Mgr. Jana Vranová
2017 – Mgr. Peter Vester
2021 – Mgr. Lenka Vranová
2023 – Bc. Monika Liptáková
MO MS Rozložná
Založený 10.10.1943, neoživený
MO MS Gočaltovo
Založený 11.12.1943, neoživený
MO MS Rudná
Založený 17.6.1945, neoživený
MO MS Čierna Lehota
Zakladajúce valné zhromaždenie MO MS sa konalo 2.11.1945. 30.06.2010 na podnet riaditeľky DMS v Rožňave 20 zakladajúcich členov obnovilo MO MS . Prvá písomná zbierka o založení MO MS pochádza z roku 1928. V archíve obce sa nezachovali dokumenty o činnosti, môžeme len predpokladať, že vtedajší odbor bol činný.
Terajší MO je úzko spätý s folklórnou speváckou skupinou Lehoťanka, ich činnosti sa prelínajú a navzájom sa podporujú, tak MO MS plní svoje poslanie kultúrnej ustanovizne. Náplňou práce je osveta hlavne medzi deťmi a mládežou, ku ktorým sa zvyčajne pridajú aj rodičia. Pri tvorbe plánov činnosti MO sa prihliada na aktuálne výročia a udalosti v danom roku, na obradové tradície a podujatia plánované DMS v Rožňave, GOS, Obecným úradom v Čiernej Lehote a okolitými či vzdialenejšími dedinami v regióne. Tradične rok začíname zhodnotením predchádzajúceho roka tak, že podujatia, ktoré sa uskutočnili, pochválime a tie, ktoré sa z nejakého dôvodu neboli, nehodnotíme ako nezdar, pretože každý člen venuje tejto činnosti nejakú časť svojho voľného času a toto si ceníme najviac. Nasledujú jarné mesiace, spojené so sviatkami jari, vynášaním „strigy“ ako symbolu zimy a zla, s deťmi vyrábame kraslice a s Klubom a Jednotou dôchodcov pripravujeme program k ich výročnej členskej schôdzi. Nasledujú májové sviatky a MDD, kde sa snažíme pre deti z obce pripraviť niečo zaujímavé. Letné mesiace venujeme folklórnym podujatiam. V septembri zvyčajne uskutočníme zaujímavý výlet, ktorý je spojený s aktuálnym výročím v roku či stretnutím s členmi iného MO MS. Október venujeme seniorom a v rámci mesiaca úcty k starším pripravujeme folklórne vystúpenia v Čiernej Lehote i v okolitých obciach. V decembri sa s deťmi stretneme pod rozsvieteným stromčekom, kde Mikuláš rozdá deťom sladkosti a dospelým vianočný punč. Zaželáme si všetci spoločne úspešné zavŕšenie roka, spokojné sviatky a v novom roku pevné zdravie a veľa dobrých nápadov. A v januári hurá do nového roka, kedy sa cyklus našej činnosti začína znova.
Aj keď je naša činnosť skromná a nenápadná, snažíme sa prispieť k peknému a spokojnému životu v našej obci. Chceme takto najmä mladej generácii dodať povedomie o výnimočnosti a význame pomaly už zabudnutých významných výročí nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Snažíme sa tiež, aby sa do povedomia mladých dostal význam činností MS, vypestovala sa túžba po poznaní národných dejín a vzťah k národným tradíciám.
Počet členov MO MS sa k tomuto obdobiu zvýšil na 27. Nie je to veľa, ale sú to ľudia, ktorým záleží na zachovávaní a rozširovaní hodnôt, ktoré vedú k vlastnej modernej štátnosti, preto si vážime každého nášho člena a ďakujeme za jeho prácu.
Spracoval: Darina Figúrová
Predseda:
2010 – Ing. Darina Figúrová
MO MS Jelšava
MO MS v Jelšave bol založený 2.11.1945, aj keď matičné národné myšlienky sa prejavovali skôr. I keď v dejinách v historickom kontexte je Jelšava uvádzaná ako maďarská, nestála bokom od matičného hnutia. Miestne maďarónske kruhy potlačili nejednu snahu, najmä remeselníkov a učiteľov o utvorenie čisto slovenskej kultúrnej inštitúcie. Podmienky na založenie matičného odboru sa podarilo presadiť až v roku 1928. Takto sa podarilo aspoň sčasti zlúčiť v jeden celok dianie v speváckom spolku (zal. 1893), v spoločnosti milovníkov umenia, ktorí mali vlastnú sálu a hrali divadlo (zal. roku 1893) a obe cirkevné charity. Od roku 1928 sa v plnom prúde i v Jelšave popri remeselníckej sláve rozliala do Muránskej doliny i kultúrna činnosť.
S Božou pomocou, za podpory miestnych obyvateľov a cirkví bolo založené divadlo, súbor, knižnica a iné kultúrne aktivity. Zrušená bola v roku 1938, kedy značná časť Slovenska bola pričlenená k Maďarsku. Jelšava ešte dlhé roky bola odstrkovaná a žiaľ, mám pocit, že podnes nie je doriešená otázka čisto slovenskej Jelšavy. Pán P. Chlebuš, učiteľ v Jelšave i v Chyžnom, aj počas rokov 1938 – 1945 spoločne s pár bývalými členmi MO MS v Jelšave z rokov 1937/38 uchovával ideu slovenskej Jelšavy a slovenskej kultúry, čoho dôkazom je rok 1949, kedy krátko po ukončení vojny práve pán Chlebuš zvoláva ustanovujúce valné zhromaždenie. Tak MS i napriek odporu miestnych maďarónov sa znova postavila na obranu Slovákov a za šírenie slovenskej kultúrnosti v tomto, tak preťažko skúšanom meste. V roku 1950 Matica v Jelšave ešte pracuje, čo dokumentuje matičný preukaz Gustáva Koreňa, v ktorom posledná známka je z roku 1950. V roku 1950 začali tlaky nielen na matičné hnutie, ale postupne i proti cirkvi, ktorá ako jediná ešte udržiavala slovanské a slovenské cítenie, ako aj štúrovskú tradíciu. Smutné je, že po Viedenskej arbitráži v roku 1938, bola značná časť Slovenska násilne pridružená k Maďarsku. No ani touto maďarizáciou sa nepodarilo potlačiť matičné hnutie. Zato po vojne, keď územia boli navrátené Slovensku a ľudia začali zakladať čisto slovenské spolky, práve v tomto čase Slováci ničia pozostatky štúrovskej školy.
V roku 1994 Dušan Zadroš zakladá prípravný výbor MO MS v Jelšave a následne 13.3.1995 aj MO MS, kedy sa konala ustanovujúca schôdza. Od založenia MS sa jej členovia snažili o kultúrne dianie, a to na poli divadelnom, speváckom či historickom.
Roky 1995 až 1996 priniesli do našich radov mnoho radosti, ale aj mnoho smútku, či sklamania. Naša prvá tajomníčka pani Margita Hencelová sa musela podrobiť ťažkej operácii zraku. Práve jej zdravotný stav sa stal príčinou, pre ktorú požiadala výbor MO MS o uvoľnenie zo svojej funkcie tajomníčky MO MS. Na jej miesto bol výborom MO MS dosadený Dušan Zadroš – Jelšavský. Predseda MO MS pán Peter Haluška po šiestich mesiacoch vo funkcii predsedu MO MS bol členmi výboru a na návrh obyvateľov Jelšavy odvolaný zo svojej funkcie. Na jeho miesto bol jednohlasne dosadený dovtedajší podpredseda pán Mgr. Stanislav Haluška, evanjelický a. v. farár v Jelšave. Žiaľ, po troch mesiacoch zo služobných dôvodov opúšťa Jelšavu. Ešte 21.9.1995 celebroval Služby Božie za MS a za slovenský národ v obci Kráľ. Na tomto akte sa zišli poprední predstavitelia matičného hnutia zo Slovenska. Po odchode už druhého predsedu nášho mladého MO dňa 8.2.1996 bol do funkcie predsedu (v zastúpení) zvolený pán Dušan Gacko. Takto mal MO MS pracovať do valného zasadania. V máji 1996 tajomník Dušan Zadroš – Jelšavský odchádza na jeden rok pracovať do Českej republiky, a tak až do 7.9.1996 pán Dušan Gacko prevažne sám udržuje a riadi celú činnosť MO MS. 7.9.1996 na riadnom valnom zasadaní MO MS bol konečne do funkcie predsedu ustanovený človek, ktorý už v roku 1995 spoločne s pánom Haluškom kandidoval. Ide o človeka, ktorému záleží na rozvoji a rozlete matičného hnutia a oživení kultúrneho diania v našom mestečku. Predsedom sa stal dlhodobý funkcionár MsNV v Jelšave – pán Ladislav Trebuna starší. Práve jeho príchodom sa celá naša matičná činnosť začala uberať tým správnym smerom. Vyvrcholením našej snahy a dôkazom správnej voľby sú naše výsledky.
Stručný prehľad kultúrneho diania v MO MS v Jelšave od roku 1928 do roku 1999
Rok 1928: MO MS má svoju čitáreň. Ústredie Matice slovenskej zasiela pre čitáreň knihy a časopisy.
1933: MO MS organizuje jeden večierok, tri slávnosti, jedno divadelné prestavenie, jednu prednášku
1934: MO MS organizuje štyri večierky, deväť slávností, štyri divadelné prestavenia, štyri prednášky
1935: MO MS organizuje jeden večierok, 7 slávností, štyri divadelné predstavenia, 8 prednášok
1936: MO MS organizuje štyri slávnosti.
1937: MO MS organizuje jeden večierok, štyri slávnosti.
V tomto roku, a to dňa 24.1.1937 členovia MO MS v Jelšave, Živena a evanjelický zbor v Jelšave zakladajú Evanjelický kultúrny spolok, ktorý bol povolený len so slovenskou spolkovou rečou. Zakladateľmi tohto spolku z radov matičiarov v Jelšave boli: O. Turčáni, Hajster, učiteľka Habániová, Krištofík. Zápisnica z ustanovujúcej schôdze spolku, ako aj povolenie Krajinského úradu v Bratislave a tiež aj stanovy tohto spolku sú v mojom vlastníctve.
1938/39: Ešte 10.5.1938 zasadá valné zhromaždenie. Uvediem niekoľko údajov: Stav členstva ku dňu 31.12.1937 je 63 členov. Odbor zasadal šesťkrát. Vybavilo sa 68 listov. Na žiadosť MO v Rožňave výbor odsúhlasil na pomník Dr. M. R. Štefánika 50,- Kč. Tiež bola urobená zbierka pre múzeum v Turčianskom sv. Martine. Žiaľ rok 1938 je rokom, kedy pod tlakom maďarizácie a hlavne po Viedenskej arbitráži nielen v Jelšave sa musela matičná činnosť prerušiť na šesť rokov.
1945: MO MS sa po šiestich rokoch znova oživuje.
Rok 1946: MO MS organizuje päť divadelných predstavení
Rok 1994: Dňa 24.9.1994 pán Dušan Zadroš – Jelšavský spoločne s členmi Dupemixu v Jelšave, s pánmi Milošom Matrkom, Dušanom Gackom, Petrom Haluškom, tiež s pánom Mgr. Stanislavom Haluškom, evanjelickým a. v. farárom v Jelšave a slečnou Andrejkou Zadrošovou na miestnom evanjelickom zbore založili prípravný výbor MO MS. V tomto roku sa člen prípravného výboru pán Miloslav Matrka zúčastnil v Dome kultúry v Rimavskej Sobote výstavy svojich fotografií. Týmto sa začala písať ďalšia etapa matičného hnutia v Jelšave.
Ladislav Trebuna, Dušan Zadroš ocenený pamätnou plaketou z Ústredia MS . Dušan Zadroš Cena primátora mesta Jelšava za knihu Čriepky z cirkevných dejín mestečka Jelšava, Pavol Zapletal mnoho ocenení z Ústredia požiarneho zboru, za prácu s mládežou a Cena mesta Jelšava a iné. D. Gacko, Cena primátora mesta Jelšava. I keď nie sme kultúrna zložka, naša práca je viac zameraná na históriu, šport a protipožiarne a aj ekologické opatrenia. Za nami je vidieť mnoho práce, čoho dokumentom sú naše publikácie, ocenenia a iné príspevky, ktoré sa zapísali nielen do dejín mestečka Jelšava.
Spracoval: Dušan Zadroš
MO MS Krásnohorské Podhradie
Založený 20.1.1946, neoživený
MO MS Plešivec
Založený 18.11.1947, oživený 26.6.1996
Miestny odbor Matice slovenskej v Plešivci sa nachádza na národnostne zmiešanom území, v rožňavskom okrese. Patríme medzi najjužnejšie položené obce, no napriek tomu uchovávame matičné myšlienky.
Predsedníčkou MO MS sa stala Eva Slížová. Pri MO MS pracoval aj Klub mladých matičiarov, ktorý sa zaoberal najmä turistikou a športom. Najväčším podujatím v Plešivci je spomienka na Troch sokolov, Štefana Daxnera, Jána Francisciho a Michala Bakulínyho. Na ich počesť si každoročne v novembri uctíme ich pamiatku položením vencov a kytíc k pamätnej tabuli akad. sochára Frica Motošku, ktorá sa nachádza na priečelí Obecného úradu v Plešivci. V roku 1848 bolo najvýznamnejšou európskou udalosťou povstanie, ktoré vypuklo v septembri ako dôsledok nahromadených neriešených národných a sociálnych požiadaviek. Traja sokoli nechceli dopustiť, aby slovenské gardy boli zadelené do maďarského vojska, preto boli odsúdení na smrť šibenicou. V poslednej chvíli, keď už odsúdenci stáli na plešiveckom popravisku, bol rozsudok zmenený na uväznenie. Ich snahy boli okrem iného vyslovené v pamätnom Memorande slovenského národa z roku 1861 vypracovanom Štefanom Markom Daxnerom. Požadovali v ňom uznanie Slovákov za svojbytný národ a používanie slovenčiny ako úradného a vyučovacieho jazyka.
1996 – Mgr. Eva Slížová
MO MS Nižná Slaná
Zakladajúce Valné zhromaždenie MO MS sa v našej obci konalo dňa 29.2.1948 v miestnosti Štátnej ľudovej školy a za predsedu bol zvolený Samuel Mikulík – riaditeľ školy.
MO MS mal na zakladajúcom Valnom zhromaždení celkom 40 členov. Zmeny v spoločnosti mali veľký vplyv na vývoj matičného hnutia a tak isto aj na jeho činnosť.
Listom číslo 1371/Prez-III-Tk/1951 zo dňa 19. apríla 1951 bol MO zrušený z nasledovného dôvodu:
„ Správny sbor Povereníctva informácií a osvety pre MS, správny a dozorčí to orgán PIO na prechodný čas, kým sa premena MS na štátny ľudovýchovný ústav uskutoční formálne aj správne, dal Správe MS úpravu, že finančnú hotovosť likvidovaných MO MS preberá ústredie MS, kým technické zariadenia, ktoré slúžia na vykonávanie osvetovej práce prevezme zápisnične miestna osvetová beseda, prípadne, ak táto dosiaľ v obci zriadená nebola, zariadenie prevezme MNV, ktoré ho dá do užívania niektorému jestvujúcemu krúžku alebo osvetovej besede, keď sa zriadi, na ďalšie vykonávanie kultúrno-osvetovej činnosti v obci.“
Dňa 9. 2.1991 obnovil činnosť.
Po obnovení nebol MO MS aktívny a z dostupnej archívnej dokumentácie je zrejmé, že činnosť vyvíjal krátku dobu. Predsedom bol Martin Slovák
Dňa 23.11.2006 sa konalo obnovujúce valné zhromaždenie MO. Za predsedníčku bola zvolená pani Ľudmila Petergáčová.
Aktivity
- Nový rok v evanjelickom a katolíckom kostole – vystúpenie FSk Hrabina
- Trojkráľový výstup na kopec Kováčová/Ústodola
- Zimný výstup na Repisko – účasť členov
- Veľkonočné sviatky v evanjelickom a katolíckom kostole – vystúpenie FSk Hrabina
- Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide – kultúrny program
- Stavanie májov – účasť členov
- Relácie v Miestnom rozhlase – významné kultúrne výročia, osobnosti, udalosti
- Dni Matice slovenskej organizované k výročiam významných udalostí alebo osobností
- Národný výstup na Kriváň – účasť členov na turistickej akcii
- Štedrý deň v evanjelickom a katolíckom kostole – vystúpenie FSk Hrabina
Predsedovia:
1948 – Samuel Mikulík, riaditeľ školy
1951 – oznámenie o zrušení MO MS
1991 – Martin Slovák – MO MS nebol aktívny
2006 – Ľudmila Petergáčová
2017 – Mgr. Milena Kolesárová
2023 – Ing. Martin Gallík
FSk Hrabina Nižná Slaná
sa začala formovať začiatkom roku 2007. Prvé verejné vystúpenie pod názvom Ženská spevácka skupina pri Miestnom odbore Matice slovenskej sa uskutočnilo 15.7.2007 vo Vlachove na Festivale ľudového spevu a tanca.
Výbor Miestneho odboru Matice slovenskej v Nižnej Slanej prihlásil na základe pozvánky Gemerského osvetového strediska v Rožňave v júni 2009, do súťaže „Hlase moj, hlase moj“, štyri členky ako spevácku skupinu Mgr. Martu Gallíkovú, Zuzanu Jungerovú, Ľudmilu Petergáčovú, Mgr. Alžbetu Zagibovú a Zuzanu Jungerovú ako sólistku. Na akordeóne ich sprevádzal Vladimír Gono.
Na uvedenej súťaži sa umiestnili skupina aj sólistka v zlatom pásme. Uvedený úspech bol povzbudením a podnetom do ďalšej činnosti.
Skupina v tomto zložení verejne vystúpila v júli pri otvorení Domu Matice slovenskej v Rožňave. V auguste nasledovalo vystúpenie na Vlachovskom lete a vystúpenie na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej dňa 28.8.2009, kde bola skupina pokrstená na Folklórnu spevácku skupinu HRABINA (FSS).
V novembri 2009 sa pridali ku skupine aj muži.
Od svojho vzniku v skupine účinkovalo viacero osôb – speváci aj hudobníci (18 mužov a 30 žien k 1.11.2017). Skupina sa pravidelne zúčastňuje na folklórnych, kultúrnych, spoločenských podujatiach a akciách organizovaných samosprávou, GOS v Rožňave, DMS Rožňava na okresnej a republikovej úrovni a podujatí ECAV pri prehliadkach spevokolov v rožňavskom senioráte.
Od roku 2013 sa venuje viacerým aktivitám tradičnej ľudovej kultúry, a preto začala vystupovať pod názvom Folklórna skupina HRABINA (FSk).
Úspechy od vzniku skupiny:
Hlase moj, hlase moj 2012 – Strieborné pásmo – ženská skupina
Slovanská pieseň 2014 – Zlaté pásmo – ženská skupina
Slovanská pieseň 2014 – Zlaté pásmo – sólo Mgr. Marta Gallíková, Ľudmila Petergáčová
Slovanská pieseň 2015 – Zlaté pásmo – mužská skupina
Slovanská pieseň 2015 – Strieborné pásmo – ženská skupina
Hlase moj, hlase moj 2016 – Bronzové pásmo – ženská skupina, mužská skupina
S Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča nahrala v CD Tichý vetrík po doline veje (2014) tri nahrávky a v CD Vianoce na Gemeri (2015) štyri nahrávky
Na odbornom vedení sa od vzniku skupiny podieľali Mgr. Kvetoslava Dovčíková, Mgr. Mária Kováčová, Mgr. Mária Hlaváčová, Mgr. Eva. Kardošová, Mgr. Janka Maťová od roku 2010-2017 cirkevné piesne a od roku 2015 Martina Smreková.
Základný repertoár tvoria scénky z krstín, pytačiek, svadobné, vianočné a piesne spievané v nárečí horného Gemera, obcí Nižná Slaná, Henckovce a Kobeliarovo. Piesne národné, cirkevné evanjelické a katolícke, pri účinkovaní na cirkevných a spoločenských akciách.
Vedúcim FSk Hrabina je od jej vzniku Ing. Martin Gallík.
MO MS Rakovnica
MO MS v Rakovnici bol založený na zakladajúcom valnom zhromaždení 28.3.1948 v miestnosti štátnej ľudovej školy za prítomnosti 31 členov. Za predsedu bol zvolený Ján Pástor. O rok neskôr, 27.3.1949 sa konalo Valné zhromaždenie MO MS, na ktorom si členovia zvolili nového predsedu Ondreja Bradáča. Ako sa uvádza v zápisnici, bolo dohodnuté, že budú usporiadané debatné, kultúrne a výchovné večierky, viac divadiel a MO MS sa zapojí do osláv štátnych sviatkov, kde prispeje svojimi výstupmi alebo nejakým programom. V roku 1951 bol MO MS zrušený.
K oživeniu MO MS došlo 8.3.1998. Schôdzu otvorila Mgr. Mária Sabová, predložila program rokovania a privítala hostí. Za predsedu bol zvolený Ing. Ladislav Sedlák.
Činnosť odboru bola zameraná na folklór a organizovanie tematických zájazdov „Po stopách našich velikánov“. Organizovanie besied spojené s výstavkami ručných prác miestneho charakteru mali svoje čaro. MO MS sa v súčasnosti venuje obnove pamätníkov padlých hrdinov SNP.
Predsedovia:
1948 – Ján Pástor
1949 – Ondrej Bradáč
1998 – Ing. Ladislav Sedlák
1999 – PaedDr. Eva Blažeková
2007 – Katarína Nociarová
MO MS Pača
Založený 25.11.1948, oživený 7.2.2009
Po druhej svetovej vojne sa zaktivizovala činnosť MS v Pači, v ktorej bolo viac ako 40 členov. Boli to prevažne mladí ľudia, avšak v 50. rokoch bola činnosť prerušená, aj keď členovia ďalej aktívne pracovali v spevokole, športe, a zachovávali svoje tradície hlavne pri obnove obce. Urobila sa štátna cesta, vtedy v akcii Z, elektrifikácia, postavilo sa päť mostov, otvoril sa nový obchod Jednoty, škola, a kultúrny dom. Len pre ilustráciu uvádzam, že jeden občan v akcii Z odpracoval od 200 do 250 hodín. Postavil sa lyžiarsky vlek, kúpalisko, klzisko, strelnica, reguloval sa potok, urobil sa vodovod a obec sa plynofikovala. Okolité obce nám závideli tú aktivitu a výsledky. Po 89 – roku sa podarilo rekonštruovať kultúrny dom, upraviť ihrisko, oplotenie ihriska, postavili sa šatne na ihrisku, obnovil sa obecný úrad, aktivita sa teda prejavovala na každom kroku. V obci bolo založené poľovnícke združenie. Všetky tieto aktivity vyústili začiatkom roka 2009 do obnovenia činnosti MO MS vďaka aktivite Juraja Bernára. Na začiatku bolo síce len pár členov, 12, neskôr sa ale základňa rozšírila. Zriadila sa aj FSK Bučina, ktorá podporila základňu. Od začiatku je to aj kolektívny člen a pravidelne sa zúčastňuje podujatí, ktoré organizuje MS. Každý rok plánujeme akcie kultúrno- spoločenské, či už v obci, okresnom meste, ale aj mimo okres, teda v našom kraji, ale aj v Martine, Komárne. Chýr o zachovávaní írečitého rusínskeho folklóru sa teda dostal aj medzi iných folkloristov. Matičiari sa spoločne zúčastňujú aktivít aj celo okresných podujatí, ako v Čiernej Lehote, Rožňavskom Bystrom, Vlachove, či Rejdovej.. Nezabúda sa ani na oslavy Cyrila a Metoda, alebo vystúpenia matičných kolektívov v kultúrnom dome aj z iných oblastí Slovenska. Vlastnú činnosť zameriava na zachovávanie zvykov a obyčajou v našej rodnej obci so zreteľom na mládež
Spracoval: JUDr. Juraj Bernár
Predseda:
2009 – JUDr. Juraj Bernár
FSk Bučina Pača
FS Bučina vznikla v roku 2009 – zbiera a interpretuje ľudové pesničky z obce Pača, ktoré sa spievali pri rôznych spoločenských príležitostiach, svadbách, krstinách. Vo svojom repertoári má však aj ľudové piesne z rôznych oblastí Slovenska, najmä rusínske – blízke pačanskému nárečiu. Zúčastňuje sa všetkých spoločenských podujatí v obci; v poslednom období sme sa zúčastnili na Národných matičných slávnostiach v Martine, okresných oslavách vzniku Matice slovenskej vo Vlachove, oslavách príchodu Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy v Nižnej Slanej. Od vzniku folklórnej skupiny sa pravidelne zúčastňujeme Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej, Roku na Gemeri; folklórneho festivalu v Kamienke, vo Svidníku a v Hačave; zúčastňujeme sa Jozefovských jarných spevov vo Vlachove.
V posledných troch rokoch sme boli hosťami na nahrávaní dvoch CD nosičov z Horného Gemera a to „Tichý vetrík po doline veje“ a „Vianoce na Gemeri“, ktoré vyšli v spolupráci s Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave. V roku 2016 sme sa zúčastnili súťaže „Slovanská pieseň“ v Prakovciach, kde sme sa umiestnili v zlatom pásme a súťaže „Hlase môj, hlase môj“ kde sme získali strieborné pásmo.
Na svadobnú pieseň „Čože jes mav“ z nášho repertoáru, účastníci prázdninového filmárskeho kurzu vytvorili videoklip. Vedúcou skupiny je Mgr. Dana Sústriková.
V decembri 1948 boli založené Miestne odbory Matice slovenskej v Paškovej, Drnave, Bohúňove, Dlhej Vsi, Ardove, Gemerskej Hôrke, Čoltove, Hrhove, Kružnej, Silickej Jablonici, Kunovej Teplici, Hrušove, Jablonove nad Turňou, Silici, Silickej Brezovej, Brzotíne a Nadabule. Neboli obnovené a nemáme o nich ani žiadne informácie.
MO MS Gemerská Poloma
K založeniu MO MS došlo na zakladajúcom valnom zhromaždení dňa 23.10.1949 v budove miestnej školy. Zhromaždenie otvoril Ondrej Ciberaj. Báseň 4. august 1863, ktorú pri príležitosti vzniku MS napísal Ján Botto, predniesol Ladislav Bolčák. O poslaní a význame MS hovoril Ján Garguš, tajomník Okresného odboru MS v Rožňave. Do jednotlivých funkcií výboru MO MS boli zvolení: predseda – Jozef Šoltés, riaditeľ školy, podpredseda – Juraj Brezňan, II. podpredseda – Marta Linczényiová, tajomník – Ondrej Ciberaj, pokladník – Ondrej Dovica, zapisovateľ – Ondrej Ciberaj, revízori – Ján Ďuriček, Ján Puškáš, ďalší členovia výboru: dramaturg a režisér Ján Zatroch, Zuzana Červenáková, Emília Ďuričeková a Ján Červenák. Založenie MO MS vo Veľkej a Malej Polome nahlásili písomne dňa 24. októbra 1949 ústrediu MS. Medzi prvých členov vtedajšieho MO MS patrila Júlia Špernogová rod. Višňovská, po ktorej sa zachovala členská legitimácia. V 70. – 80. rokoch nastal útlm v činnosti MO MS v Gemerskej Polome, k jej oživeniu došlo až na zakladajúcej schôdzi 26.1.1997. Jej zakladajúcimi členmi boli Mgr. Zuzana Hanuštiaková, ktorá sa stala predsedníčkou. Spoluzakladateľkami boli Lillian Bronďošová, Helena Demková a Mgr. Iveta Kyselová. V tom čase mal MO MS 71 členov.
V marci 1997 vznikol matičný spevokol s názvom Svornosť, ktorý reprezentoval MS a obec Gemerská Poloma pod vedením Mgr. Rudolfa Hanuštiaka na všetkých kultúrnych podujatiach v našej obci, okrese Rožňava, ako aj iných mestách v rámci Slovenska.
V roku 1998 sa predsedníčkou MO MS stala Lillian Bronďošová, ktorá príkladne viedla celú činnosť MO MS.
Dňa 17.4.1999 sa v Gemerskej Polome uskutočnilo slávnostné uvedenie do života zbierky polomských ľudových piesní pod názvom „Povedzže mi, milá, milenká“, ktorý organizoval za účinnej pomoci Obecného úradu a Miestneho kultúrneho strediska v našej obci. Autormi tejto knihy sú Mgr. Rudolf Hanuštiak s manželkou Mgr. Zuzanou Hanuštiakovou, ktorí sa už roky zaoberajú zbieraním ľudových piesní
V rokoch 2002- 2007 prevzala funkciu predsedníčky MO Oľga Zatrochová, ktorá sa v roku 2007 vzdala funkcie a na post predsedníčky nastúpila JUDr. Lýdia Sústriková, ktorá vykonávala predsedníčku celých 10 rokov. Od oživenia MO MS sa začala rozvíjať spolupráca s obcou Gemerská Poloma, ZŠ P. K. Hostinského, MŠ Gemerská Poloma, Obecnou knižnicou Gemerská Poloma a spoločenskými organizáciami v Gemerskej Polome. Na valnom zhromaždení vo februári 2017 Lýdia Sústriková oznámila, že sa po 10- ročnej práci predsedníčky rozhodla ukončiť svoju činnosť v tejto funkcii. Valné zhromaždenie teda zvolilo novú predsedníčku, ktorou sa stala dlhoročná členka organizácie Mária Antalová ktorá ju vedie doteraz.
MO MS organizuje a spoluorganizuje kultúrne a športové podujatia. napr.: súťaž v prednese poézie a prózy pod názvom Kellnerova Poloma (v tomto roku bol už 23. ročník), Deň matiek, Letné športové súťaže. Dni obce, brigády, Vianočný koncert. MO MS sa aktívne zúčastňuje výročí oslobodenia obce, SNP a pri príležitosti víťazstva nad fašizmom 8. mája spoluorganizuje výstup na Moch. K 60. výročiu založenia MO MS v Gemerskej Polome MO MS vydal zborník dokumentov od pamätníkov a archívu MS, ktorý zostavila vtedajšia predsedníčka pani Sústriková. Od marca 2015 spoluorganizovala muzikoterapiu dvakrát mesačne . Naši členovia sa v hojnom počte zúčastňujú na Vatre zvrchovanosti vo Vlachove. MO nezabúda ani na svojich slávnych rodákov ako sú P. Kellner Hostinský. MO v spolupráci s ECAV zorganizoval slávnostnosť pri príležitosti okrúhlych výročí jeho narodenia a úmrtia v priestoroch evanjelického kostola a následne položením venčeka na k pamätnej tabuli na evanjelickej fare K 200. výročiu úmrtia MUDr. Petra Madáča bolo organizované podujatie a pri tej príležitosti boli ocenení členovia miestneho odboru. Denne organizujeme do blízkeho okolia chotárov Gemerskej Polomy túry zdravia. MS pri príležitosti 90. výročia oživotvorenia svojej činnosti udelila medaily a pamätné listy MS zakladajúcim členom MO MS a jubilantom za spoluprácu pri napĺňaní programu. Nezabúda tiež na nositeľov kultúrnych a folklórnych tradícií a v spolupráci s Obecným úradom si pri ich okrúhlych životných jubileách pozýva na posedenie, kde ich prídu pozdraviť aj deti z materskej či zo základnej školy s ich programom. V našich radoch máme aj kolektívnych členov, ako sú Folklórna skupina Dolina a Detská folklórna skupina Bambuchy, ktoré nám robia radosť nielen na podujatiach, ktoré organizuje MO, ale aj v rôznych kútoch našej vlasti. V spolupráci s miestnou knižnicou sa podieľame aj na akcii Noc s Andersenom, kde prítomným deťom ako spomienku na tento deň pripravíme rôzne darčeky ako napr. odznačiky s podobizňou tohto veľkého rozprávkara. V rámci Marca – mesiaca knihy sme sa zúčastnili besied s deťmi zo základnej a materskej školy, na ktorých sme im priblížili život a diela nášho rodáka MUDr. Petra Madáča.
Spracovala: Mária Antalová
Predsedovia:
1949 – Jozef Šoltés, riaditeľ školy
1997 – Mgr. Lillian Bronďošová
2000 – Oľga Zatrochová
2007 – JUDr. Lýdia Sústriková
2017 – Mária Antalová
Folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy
Bola založená v roku 1997. Od svojho vzniku je aktívnym a úspešným kolektívom, ktorý sa zameriava predovšetkým na spracovanie miestneho folklóru a jeho predstavovanie širokej verejnosti nielen javiskovou formou, ale aj rôznymi vydavateľskými aktivitami. Popri dospelej skupine pôsobí v obci aj detský folklórny súbor Bambuchy. FSk Dolina a detsky FS Bambuchy sú kolektívnymi členmi MO MS v Gemerskej Polome. Počet aktívnych folkloristov sa pohybuje okolo 60 ľudí.
Činnosť kolektívov je podporovaná najmä obcou, pričom pri väčších projektoch sa skupina pravidelne uchádza o podporu Ministerstva kultúry SR prostredníctvom Fondu na podporu umenia. Takto v posledných rokoch skupina vydala:
hudobné dvojalbumy Ore Jäník ore (2009), Ej, mám jä lúšku (2011), publikáciu Spevník polomských piesní (2012), hudobný trojalbum Polomská svadba (2013), publikáciu Svadba v Gemerskej Polome (2015), hudobné dvojalbumy Ako môhol, tak spomôhol I. (2017), Ako môhol, tak spomôhol II. (2019).
Skupina realizovala niekoľko úspešných celovečerných programov a získala aj viaceré ocenenia, z ktorých najvyššími sú umiestnenia v zlatom pásme (2018) a tituly Laureát celoslovenskej súťaže Nositelia tradícií (2004, 2015), Laureát medzinárodnej súťaže v Zakopanom v kategórii tradičný folklór (2016) a niekoľkonásobný laureát pre jednotlivcov v rámci súťaže v tancovaní ľudových tancov Šaffova ostroha.
Skupina sa prezentuje najmä na folklórnych podujatiach a festivaloch v regióne a širokom okolí.
Aktuálnu fotodokumentáciu je možné nájsť vo facebookovej skupine „Priaznivci polomského folklóru“
MO MS Vlachovo
Prvé valné zhromaždenie MO MS sa konalo 24.4.1949, ktoré historicky dokumentuje miestny časopis „STROMÍŠ“. Myšlienka MS ožívala u študentov meštianskej školy a prvým členom MS bol pán Pavol Bendík, obchodník, ktorého Čestný diplom z roku 1932 je v miestnom múzeu. Na Meštianskej škole boli mnohí učitelia národne orientovaní. Potom sa stalo, že na jednej hodine v triede rozdával učiteľ Juraj Reťkovský prihlášky za členov MS. Bolo to dobrovoľné, ale všetci v triede sa prihlásili. Konali sa samostatné schôdzky, na ktorých sa žiaci zoznamovali s históriou MS, ako aj s jej činovníkmi. Týmto poznávaním sa im otvárala prvá stránka národného uvedomenia. Vo Vlachove sa stalo tradíciou, že na väčšie sviatky sa muselo zahrať divadelné predstavenie a po divadle bola vždy tanečná zábava. Za Slovenského štátu sa obec vysoko kultúrne povzniesla. Pre MS nastali ťažké časy nevôle a neistoty, a tak MO MS sa dvakrát obnovoval. V roku 1968 a v roku 1991. V roku 1968 na valnom zhromaždení MS v Martine bol do výboru MS zvolený Juraj Genčanský. Napriek zlej situácii si členovia MO MS založili Divadelný krúžok M. R. Štefánika a zamerali sa na divadelnú činnosť a usporadúvanie spomienkových večerov pri príležitosti rôznych jubilejných osláv. Druhé znovuzrodenie MO MS nastalo 28.12.1991. Odbor sa podieľal na kultúrnom dianí obce. Zorganizovali jubilejné oslavy obce a zabezpečili prvé vydanie monografie obce. Významnou udalosťou týchto osláv bolo otvorenie novej a stálej expozície historickej izby, základy Miestneho matičného múzea v bývalom kaštieli. Sú tu zozbierané mnohé hodnotné predmety. Vzácna je zbierka zvončekov, vlachovské kroje, pracovné nástroje, náradia a produkty vlastnej domácej práce ako rôzne plátna, obrusy, nástenky, kyjanice, taniere na stene a ďalšie. Pri tejto príležitosti vydal MO MS vlastný časopis Návraty, ako propagačné vydanie. Celý priebeh osláv bol nafilmovaný. Od roku 1993 sa každý rok vo Vlachove organizuje „Letný festival ľudového spevu a tanca“, ako oslavy našej štátnosti. Dnes MO MS okrem festivalu organizuje aj Vatru zvrchovanosti a Jozefovské jarné spevy. Vlachovo sa pýši jedinečnou vzácnosťou, je tu najviac hudobných skupín, možno aj na Slovensku. Hudba prechádza z pokolenia na pokolenie a sú tu aj trojgeneračné zastúpenia. Vymenovať všetky vlachovské muziky by zabralo veľa miesta, a čo ak by sme na niekoho zabudli ??? Spomenieme aspoň Peknú dolinku, či Starovlachovskú muziku, to sú vlastne asi pamätníci muzikálneho ducha vo Vlachove.
Zdroj: 50 rokov MO MS vo Vlachove, Juraj Genčanský
Predsedovia:
1949 – Juraj Genčanský
1968 – Juraj Jánošík
1991 – Vojtech Farkašovský
1992 – Juraj Genčanský
2007 – Juraj Bendik
2010 – JUDr. Ján Klobušník
2013 – Bc. Jozef Jakubovský
2021 –JUDr. Ján Klobušník
2025 – Štefan Bendík
FS Stromíš
Na základoch ľudovej slovesnej a hudobnej tradície sa začala formovať koncom 60- tych rokov 20. storočia národopisná skupina, z ktorej sa postupne vyvinul súbor. Stáročia sa z generácie na generáciu prenášali zvyky a obyčaje, piesne a obrady, ako studnica, z ktorej sa dalo čerpať.
Folklórny tanečno – spevácky súbor Stromíš vznikol v decembri 1967 ako národopisná skupina Matice slovenskej vo Vlachove. Založil ho učiteľ Juraj Kováč s cieľom zachovať zvykoslovie, spevy, tance, detské hry i ľudový spev obyvateľov Vlachova. Z rôznych návrhov na pomenovanie folklórnej skupiny bol prijatý názov Stromíš, podľa najvyššieho vrchu v chotári obce.
Stromíš za doterajšie svoje fungovanie sa zúčastnil a prezentoval na rôznych kultúrnych podujatiach a iných spoločenských akciách, či už doma alebo v zahraničí. Pravidelne sa zúčastňuje súťažných prehliadok amatérskych folklórnych skupín, ktoré sú v okrese organizované. Okrem vystúpení ženská spevácka skupina robí aj tradičnú vlachovskú ,,zavíjanku“ na svadbách, v ktorej sa zachovali pôvodné svadobné motívy a piesne našich predkov.
Popri súbore v súčasnosti fungujú aj zložky detského súboru pod názvom Malý Stromíš, ktorý má aj spevácku, aj tanečnú zložku, ďalej je to dievčenská spevácka skupina, ženská spevácka skupina a mužská spevácka skupina súboru Stromíš. Pri vystúpeniach súbor sprevádza Hornogemerská ľudová muzika pod vedením Petra Gecelovského.
V súčasnosti Stromíš funguje ako folklórna skupina a jej cieľom, a teda celkovým cieľom OZ Stromíš je predovšetkým zachovávanie a oživovanie zvykov, tradícií a obyčajov obce Vlachovo a ich autentické prevedenie divákovi. Venuje sa javiskovému spracovaniu pôvodných námetov a scenárov.
Pekná dolinka
Mužská spevácka skupina seniorov „PEKNÁ DOLINKA“ vznikla v roku 2007 pri ZO JDS a MO MS vo Vlachove. Počas svojej činnosti vystupovala na rôznych podujatiach organizovaných v obci ako aj mimo obce. V zahraničí vystupovala len v Maďarsku. Repertoár čerpá z ľudových zdrojov obce ako aj oblasti Gemera. V roku 2011 skupina vydala CD nosič „Regrútske piesne“ a v roku 2013 CD nosič „Idú furmani“. Cieľom mužskej speváckej skupiny je nadviazať na dlhoročnú tradíciu mužského skupinového spevu bez hudobného doprovodu v našej obci, ktorá sa ešte v nedávnej minulosti tešila veľkej obľube, najmä na svadbách, ruko vačkách, či na iných rodinných slávnostiach. Svoj repertoár spevácka skupina rozširuje aj o hymnické piesne s ktorými vystupuje na kultúrno spoločenských podujatiach.
MO MS Gočovo
MO MS v Gočove bol založený 26.3.1950 a oživený 20.9.1990
Hlavným zameraní MO MS je uchovávanie zvykov a tradícií prostredníctvom folklórnej skupiny Gočovan. Najhlavnejšou aktivitou je uchovanie spomienky na rodáka Jura Hronca.
Jur Hronec patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti našich dejín. Zaslúžil sa o budovanie slovenského stredného a vysokého školstva. Stál pri zrode piatich vysokých škôl, ktoré v prvých rokoch existencie aj sprevádzal a riadil či už ako rektor alebo dekan.
Narodil sa v Gočove 17. mája 1881. Na rožňavskom evanjelickom gymnáziu maturoval s vyznamenaním v roku 1902. Univerzitné štúdium absolvoval v Kľuži a potom 16 rokov pôsobil ako profesor na gymnáziu v Kežmarku. Po študijných pobytoch v Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku v roku 1912 v Giessene získal doktorát z filozofie. V roku 1923 habilitoval na docenta na Karlovej univerzite v Prahe. Ďalších 14 rokov pôsobil na Technickej vysokej škole v Brne. V roku 1938 bol zvolený za rektora Štátnej vysokej školy technickej v Košiciach. V roku 1940 sa stáva dekanom Vysokej školy obchodnej (dnešná Ekonomická univerzita v Bratislave.) Na jar v roku 1946 organizuje založenie Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Stál pri zrode Pedagogickej fakulty. Bol spoluzakladateľom SAV a jedným z prvých akademikov. Zastával aj funkciu predsedu Matice slovenskej (1945 – 1954) a Slovenského múzea.
Trinásť vysokoškolských učebníc vyššej matematiky pochádza z jeho pera, podobne ako aj knižka „Vyučovanie a vyučujúca osobnosť“, ktorá sa pokladá za základ slovenskej pedagogickej spisby. Bol zakladateľom československej matematickej olympiády a jej priekopníkom, predsedom Jednoty československých matematikov a fyzikov na Slovensku.
Jeho portrét nájdeme na troch poštových známkach a v roku 2000 bola vyrazená aj pamätná minca s jeho vyobrazením. Slovenská akadémia vied odmeňuje najlepšie matematické práce plaketou Jura Hronca.
Gemer a jeho ľud mal veľmi rád. Každé leto trávil tu, medzi svojimi rodákmi. Mnohí si naňho v dobrom spomínajú. Nikdy ľudí neposudzoval podľa národnosti, ale podľa skutkov a konania, aj preto si ho vážili rovnako Slováci, Maďari či Nemci, s ktorými prichádzal do styku.
Zomrel 1.12.1959 a na vlastnú žiadosť je pochovaný v rodisku, v Gočove. Aj to symbolizuje vzťah k prostrediu, z ktorého vyšiel človek, ktorý svojou prácou a skutkami sa natrvalo zapísal do histórie tejto krajiny.
Spracoval: prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc.
Predsedovia:
1995 – Ing. Juraj Mertuš
1999 – Emília Božíková
2010 – Júlia Bakošová
2024 – Bc. Ján Andrašovský
MO MS Kobeliarovo
MO MS v Kobeliarove vznikol 27.9.1996. Zakladajúce zhromaždenie otvorila Mgr. Janka Regrutová a uviedla, že rozhodnutie prípravného výboru na založenie MO MS v Kobeliarove tvoria členovia Speváckeho súboru P. J. Šafárika. Bolo poukázané na históriu obce a slávnu minulosť rodáka P. J. Šafárika. Predsedníčkou sa stala Mgr. Jana Regrútová za prítomnosti 18 členov a 6 hostí.
Básnik, prekladateľ, historik, pedagóg, etnograf, vedec, slavista a spisovateľ Pavol Jozef Šafárik sa narodil 13.5.1795 v Kobeliarove. Študoval v Rožňave, Dobšinej, Kežmarku, kde si osvojil aj základy antického a súdobého básnictva a už sám písal básne. Do Jeny v roku 1815 už odchádzal ako uznávaný slovenský a český básnik. Zapísal sa na teologickú fakultu
Po ukončení štúdiá sa vrátil do Kobeliarova. Bol to jeho posledný pobyt v rodisku, do ktorého sa už nikdy v živote nevrátil.
Po prázdninách prijal miesto súkromného vychovávateľa syna oravského podžupana Ladislava Kubínyiho v Bratislave s úmyslom intenzívne sa venovať vedeckej práci. Počas dvojročného účinkovania v Bratislave dostal niekoľko ponúk na kazateľské alebo učiteľské miesto. Prijal miesto riaditeľa a profesora pravoslávneho gymnázia v Novom Sade. Počas jeho pôsobenia vznikla v Srbsku Matica srbská, a to v roku 1826. Následne v roku 1827 písal Pavol Jozef Šafárik, v tom čase riaditeľ gymnázia v Novom Sade, Jánovi Kollárovi, vtedy už autorovi Slávy dcéry a evanjelickému farárovi v Pešti, či by sa aj pre Slovákov nemohol zriadiť podobný spolok. Doslova: „Nemohla by se nějaká kupecká společnost – asi jako Matica srbská sebrati?“
Predseda:
1996 – PaedDr. Janka Regrutová
MO MS Rejdová
MO MS v Rejdovej vznikol 22.11.1996. Predsedníčkou MO MS sa stala Zuzana Liptáková. Činnosť MO MS sa zameriavala hlavne na kultúru. Obec Rejdová je rázovitá gemerská obec s tradičnou architektúrou a s bohatými folklórnymi zvykmi a tradíciami. Za 1. ČSR (Československej republiky) zaoberali sa remeslami, salašníctvom, pracovali v lesoch. Počas SNP tu bolo sídlo partizánskeho štábu brigády Kvitinského. Obec vyznamenali Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.
Do roku 2007 činnosť MO MS stagnovala.
Dňa 29.10.2007 bolo zvolané Valné zhromaždenie, kde bola zvolená za predsedníčku MO MS Rejdová Ivana Kolářová. V súčasnosti Miestny odbor spolupracuje so všetkými organizáciami v obci, a to Obcou Rejdová, FSk Hôra Rejdová, Klubom dôchodcov, DHZO. Členovia MO MS sa zapájajú do všetkých kultúrno-spoločenských podujatí organizovaných obcou. Spoluorganizuje Gemerský folklórny festival, ktorý sa koná už od roku 1973 a je najväčším folklórnym festivalom na Gemeri. Aktívne MO MS pracuje na Rejdovských priadkach, na Hviezdicovom výstupe na Stolicu, ako aj na mnohých aktivitách nielen pre obec, ale aj pre DMS v Rožňave. Pripomína si svojich slávnych občanov, ako napríklad Jána Končeka, evanj. farára, ktorý bol aj spoluzakladateľom a podporovateľom Matice slovenskej, bol tajomníkom pre Gemerskú župu, spolupracoval s Mudroňom, Bottom, Škultétym a s mnohými poprednými matičiarmi. Uverejňoval svoje články v Národných novinách. Podporoval miestnych obyvateľov nielen duchovným slovom, ale aj priamymi skutkami.
Predsedovia:
1996 – Zuzana Liptáková
2007 – Ivana Kolářová
FSk Hôra Rejdová
z histórie….
Prvá národopisná skupina vznikla už v roku 1936. Z tejto sa neskôr formovala FSk, hlavne v povojnovom období v rokoch 1946-1947, ktorej vývoj sa ustálil v roku 1953 pod názvom HORA. Medzi zakladateľov patrí vtedajší notár Hartman a p. Hellerová.
Prvé vystúpenie FSk Hora sa uskutočnilo už v roku 1953 na festivale v Strážniciach. Ďalej nasledovali vystúpenia na rôznych festivaloch vo Východnej, Detve, Kokave nad Rimavicou, Klenovci, GFF v Rejdovej, ale aj vystúpenia v zahraničí; v Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Rumunsku. Medzi významné úspechy FSk patrilo natáčanie v STV v cykle ZEM SPIEVA – Palicový tanec z Rejdovej a vystúpenie na Pražskom hrade v roku 1968 .
Už v roku 1967 nahrala FSk Hora prvú rejdovskú platňu pod názvom „Svadba v Rejdovej“ pod vedením Dr. Ondreja Lenga – vedúceho Ústavu hudobnej vedy v Bratislave. Počas svojej existencie sa FSk venovala prezentovaniu ľudového folklóru, ale aj ľudových tradícií. Vystúpenia po celom bývalom Československu a v zahraničí dostali do povedomia nielen FSk, ale aj samotnú obec Rejdovú.
V 90-tych rokoch sa názov FSk ustálil v rejdovskom nárečí pod názvom Hôra.
zo súčasnosti …
FSk mala a má vo svojom repertoári rôzne programy, ktoré približujú život obyvateľov obce Rejdová a sú zamerané na uchovávanie dávnych zvykov a obyčají našich predkov, napr. Rejdovská svadba, Rukovačka, Krstiny, Vianočné zvyky, Veľkonočné zvyky, Trávnice, Veselé plačky, Na košiari, Vozenie perín, Palicový tanec, Tance na lúke, Práce na poli , Sadenie stromčekov, Priadky, Dožinky a Ráno pred svadbou.
Viaceré nakrúcania FSk pre STV a Slovenský rozhlas zviditeľnili FSk a priniesli jej pozitívne ohlasy hlavne u milovníkov folklóru po celom Slovensku.
Medzi najväčšie úspechy posledných rokov patrí ocenenie FSk za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní na celoslovenskej súťaži v Liptovskom Mikuláši v roku 2006 a umiestnenie v zlatom pásme na celoslovenskej súťaži v speve v roku 2016.
Od r. 2011 vedie FSk Slávka Krišťáková, umeleckou vedúcou skupiny je p. Janka Molčanová, FSk má 40 stálych členov. Hudobný sprievod zabezpečuje ĽH Ondreja Hlaváča z Gočova.
MO MS Rožňavské Bystré
K založeniu MO MS v Rožňavskom Bystrom došlo na riadnom Valnom zhromaždení dňa 2.12.1996, hoci s myšlienkou založiť v dedine MO MS sa zaoberali na Obecnom úrade ešte v r.1991, kedy pán Ondrej Babič žiadal listom Ústredie MS o pomoc pri založení MO. Podľa Matričnej knihy z r. 1996 zakladajúcou predsedníčkou sa stala p. Janka Kožárová s počtom členov 23. Od 31.1.1999 ako predsedníčka pracovala Alena Petrenková za aktívnej pomoci Heleny Šoltésovej..
20.3. 2010 na riadnom Valnom zhromaždení nastalo znovuoživenie činnosti MO MS. Kolektívnym členom MO MS sa stala Folklórna skupina Bystränky. Hlavným zameraním práce je napĺňať idey MS, uchovávať a zveľaďovať kultúrne dedičstvo našich predkov. Prezentovať staré piesne, kroje, nárečie a tiež zvyky, obyčaje tak, aby boli pre ďalšie generácie uchované, tak ako sme ich zdedili.
Kultúrna história obce sa začala písať v roku 1855, keď na Bystransko – rekenskú cirkev bol prijatý za farára P. E. Dobšinský – farár, spisovateľ, rozprávkar a pôsobil tu 2 roky, počas ktorých vzniklo jeho dielo Prostonárodné rozprávky. V Rožňavskom Bystrom pôsobili aj ďalší spisovatelia, ako J. Stacho, zo žijúcich Ladislav Tomko a Ivona Ďuričová. Ich diela a život sme si v roku 2015 pripomenuli v rámci Matičného dňa čítaním úryvku Ladislav Tomko- Neostať stáť a z diela Ivony Ďuričovej nám recitovala jej najnovšie básne spisovateľkina mama Mária Lengová. Aj na J. Stacha si 70- ročné členky spomínajú ako na mladého lekára, ktorý sa rád prechádzal po našom chotári. P. E. Dobšinského si takmer každý rok pripomíname v rámci tvorivých dielní počas Matičného dňa. V roku 2013- návšteva Dobšinského hrobu v Drienčanoch spojené s vystúpením FSk Bystränky na podujatí Dedina ožíva. V rámci Týždňa otvorených knižníc bolo v roku 2014 v spolupráci s miestnou knižnicou zorganizované stretnutie spojené s čítaním rozprávky. Pani Monika Cmierová obohatila toto stretnutie autentickými bábikami: Janko Hraško, Ako šlo vajce na vandrovku, Šípová Ruženka atď. Rok 2015- Rok Ľ. Štúra –čítanie z diela, rok 2016- Dobšinského fara – adventným posedením sme uviedli do užívania banner o živote a diele P. E. Dobšinského, ktorý je umiestnený na fare v Rožňavskom Bystrom a na Obecnom úrade. Na tomto stretnutí sa zúčastnili aj deti z MŠ a boli im odprezentované Vianoce z čias Dobšinského.
Ľudové piesne, zvyky, obyčaje vo svojej činnosti širokej verejnosti prezentuje FSk Bystränky vo svojich programoch, s ktorými sa zúčastňuje každý rok rôznych podujatí v rámci akcií Obecného úradu, GOS Rožňava, ale aj matičných akcií mimo okresu Rožňava. V týchto programoch je použitých 350 piesní len z Rožňavského Bystrého, ktoré v roku 2017 p. Z. Tomková st. vydala v zbierke Piesne z Rožňavského Bystrého.
Čo sa týka kroja, v našej dedine je veľmi bohatý a rôznorodý, počnúc od detského, dievčenského, ženského, mužského. Členil sa ešte na domáci odev, sviatočný, kostolný, sobášny, váckový, pracovný, smútočný a na veselé príležitosti. Aby sa táto rôznorodosť uchovala pre ďalšie generácie, členky MO MS/najmä p. M. Cmierová/ v rámci tvorivých dielní v roku 2011 vytvorili 24 autentických krojovaných bábik. Tento projekt sa stal obľúbeným nielen v dedine, ale bábiky boli zapožičané aj na výstavu do MO MS Galanta a D MS Lučenec. Len škoda, že pre nedostatok priestoru musia byť uložené v krabiciach. Náš kroj má aj bohaté doplnky, /cilingáše, pátriky, šepce, pantlíky , vyšívané šurce, vyšívané hantúšošky /ktoré si voľakedy zhotovovali dievčatá a ženy po večeroch. V roku 2016 sme v rámci tvorivých dielní projektu tiež vyšívali hantúšošky a dodnes tvoria doplnok kroja pri vystúpení dievčat.
Spracovala: Mária Molnárová
Predsedovia:
1996 – Jana Kožárová
1999 – Agnesa Petrenková
2010 – Mária Molnárová
Folklórna skupina Bystränky z Rožňavského Bystrého
História folklóru v Rožňavskom Bystrom siaha až do roku 1967, kde v programe MOZAIKA GEMERA na Folklórnych slávnostiach vo Východnej medzi súbormi, skupinami a sólistami z Gemerskej župy vystúpila aj Folklórna skupina z Rožňavského Bystrého, ktorá sa zorganizovala práve k tejto udalosti.
V 70. rokoch v obci Rožňavské Bystré vzniklo Miestne kultúrne stredisko. Zo Zboru pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade vznikla Folklórna skupina „Bystränky“. Začali vystupovať pri rôznych obecných podujatiach kde mohli prezentovať zvyky a obyčaje obce a zaspievať krásne bystrenské piesne. Prvýkrát v bystranskom kroji vystúpili v roku 1986 na výročnej členskej schôdzi JRD ako Folklórna skupina pri OÚ Rožňavské Bystré. V roku 1993 pre štúdio Regina Banská Bystrica naspievali bystrenské svadobné piesne. Pre Národné kultúrne centrum Bratislava sa natočili zvyky Rožňavského Bystrého. V roku 2008 bola vybratá do projektu Tance slovenských regiónov, v rokoch 2013 a 2015 prispela bystrenskými piesňami do CD nosičov Tichý vetrík po doline veje a Vianoce na Gemeri.
V roku 2010 sa FSk stala kolektívnym členom MO MS v Rožňavskom Bystrom, s ktorým veľmi dobre spolupracuje.
K speváčkam sa postupne pridávala mládež, ľudová hudba a aj muži. Dnes sme folklórna skupina s vlastnou ľudovou hudbou a aj s tanečnou zložkou.
Na rozvíjaní FSk majú zásluhu vedúce FSk Helena Šoltésová a Zuzana Tomková, Tatiana Tomková. V súčasnej dobe vedúcou je Mgr. Dominika Ďurská.
MO MS Vyšná Slaná
MO MS Vyšná Slaná vznikol 17.12.1996, ktorému od jeho založenia predsedá Jana Ďurišková a podieľa sa na kultúrnom živote v obci. Či sú to už rôzne výročia, besedy, Deň detí, posedenia pri jedličke, fašiangy, turistické a folklórne podujatia. Miesto si tu našli aj cirkevné spevácke zbory na svojich prehliadkach.
V obci je zriadená pamätná izba Fraňa Kráľa, ktorý tu pôsobil v rokoch 1928- 1930. Napísal tu román ,, Cesta zarúbaná“, ktorý bol knižne vydaný v roku 1934 a je nepochybne jeho najznámejším dielom. Námet čerpal zo svojho pôsobenia v obci Vyšná Slaná a zo života prostého ľudu 30-tych rokov. Do obrazu románovej ,, Radzimky“ premietol typické javy celej vtedajšej spoločnosti, hospodársku krízu, biedu a hlad, sociálne choroby a vysťahovalectvo.
V obci je umiestnená aj pamätná tabuľa Fraňa Kráľa, ktorú mu z vďačnosti venovali obyvatelia obce Vyšná Slaná pri príležitosti 70. výročia spisovateľovho narodenia.
Predseda:
1996 – Mgr. Jana Ďurišková
Folklórna skupina Radzim Vyšná Slaná
Pre uchovanie ľudových tradícií ďalším generáciám sa na podnet Dr. Olejníka z Podtatranského múzea podujala pani Eva Benediktyová v roku 1966. Písomne ju oslovil, aby napísala zvyky a zabudnuté piesne z obce Vyšná Slaná. Spracovala ich a písomne poslala. Zavíjanku, krstiny, plačky, zvyky na Troch kráľov, koleso z Vyšnej Slanej, Regrútsku rukovačku. Jemu sa to páčilo, preto prišiel osobne a požiadal ju, aby to nacvičila s ľuďmi z Vyšnej Slanej. Ponúkol sa, že jej s tým pomôže. A tak v roku 1967 zavolala ľudí, ktorí vedeli spievať, začali sa pravidelne schádzať a nacvičovať zvyky a obyčaje z obce. Boli to z väčšej časti scénické, hovorené texty doplnené spevmi a tancami. Na takýchto nácvikoch spolu s pánom Olejníkom vymysleli v roku 1967 názov súboru Radzim. Jej písomný materiál je významnou studnicou pre vyšnoslanský folklór.
Všetko, čo v tom čase nacvičili, si natočil a púšťal do rádia. Prvé verejné vystúpenie súboru Radzim sa datuje k 8. marcu 1967 pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa žien. Jeho vedúcou bola Eva Benediktyová, umeleckým vedúcim Ján Vido a sprevádzala ich ľudová hudba Juraja Lenkeya. Oslavami MDŽ začal Radzim svoju činnosť, a tak sa zapísal do povedomia občanov nielen vo Vyšnej Slanej, ale na celom hornom Gemeri. Ďalšie vystúpenia sa konali v Gočove, Ochtinej, Brdárke a Markuške. Najväčšiu popularitu si získali najstaršie členky súboru 61-ročné Júlia Rogosová od Lindáka a Zuzana Rogosová z Počty, ako i najmladšia členka súboru len 13-ročná Olina Lukáčová. Československý zväz žien vo Vyšnej Slanej pri vytváraní súboru predovšetkým myslel na obnovovanie starých zvykov, tancov a spevov za sprievodu ľudovej hudby Juraja Lenkeya. Hneď po týchto úspechoch sa začal pripravovať na ďalšie vystúpenia, na ktoré bol súbor pozvaný v dňoch 10. a 11.6.1967 na krajské slávnosti piesni a tancov v Levoči, na ktoré ich pozval Dr. Olejník. Ďalšia pozvánka bola na krajské slávnosti v Starom Smokovci, ktoré sa niesli pod názvom Ľud hôr spieva. Predstavovali sa tu i kroje nášho regiónu a obce Vyšná Slaná. Konali sa 10.9.1968, kde vystupovali a zúčastnili sa aj sprievodu. Pán Olejník bol východniar a zrejme videl program Vyšnej Slanej v televízii a keďže chcel podporiť východ a zozbierať ich zvyky, tak propagoval aj Vyšnú Slanú.
Vyšnoslanci sa vďaka pani Eve Benediktyovej mohli dostať na miesta, ktoré by inak nemali možnosť v tej dobe navštíviť. Keď dostali opäť ponuku ísť vystupovať do Tatier, prišli Rusi a už sa viac nešlo. Pôsobenie pani Benediktyovej sa týmto ukončilo, ale i napriek krátkemu trvaniu 2 – 3 rokov položila základný kameň pri vzniku folklórnej skupiny Radzim a umožnila mnohým Vyšnoslancom prispieť svojím spevom, tancom, umením k obohateniu nášho kultúrneho dedičstva, za čo jej patrí obrovská vďaka.
V 50. a 60. rokoch v obci pôsobila ľudová hudba Juraja Lenkeya, vďaka ktorej sa tu zachovali pekné piesne a tance. Hudbu založili bratia Juraj Lenkey (primáš, husle) a Ondrej Lenkey (basa). K nim sa pridali ich dvaja synovci Ján Gálik (husle) a Ondrej Gálik (akordeón). Ďalšími členmi boli Juraj Lukáč z Hamriska (cimbal, akordeón, basa) a Ondrej Ďurman (bubon). V roku 1960 k nim prišiel z Dobšinej Martin Kotlár (cimbal) a Ondreja Ďurmana nahradil Ján Rogos z Počty (bubon). Koncom 60. rokov sa Juraj Lenkey (primáš, husle) a jeho synovci Ján Gálik (husle) a Ondrej Gálik (akordeón) presťahovali do Dobšinej, kde táto ľudová hudba naďalej pôsobila a dlhé roky reprezentovala Gemer na rôznych kultúrnych podujatiach.
Okolo roku 1970 Michal Lukáč začal obnovovať činnosť súboru Radzim a viedol ho v rokoch 1972 až 1979. Mal znotovaný spevník, podľa ktorého nacvičovali spevy, ale ten sa, bohužiaľ, stratil. V tomto období sa pravidelne stretávali v kultúrnom dome, každý piatok alebo sobotu, natočili pásku, sólo na ňu naspievali vtedy mladučká Olina Hricová a Olina Lukáčová. Pán Ondrejka z Banskej Bystrice sa osobne poznal s pánom prof. Nosáľom a pozval ho na nácvik súboru do Vyšnej Slanej. Za kultúrnym domom mu predviedli tance a spevy z Vyšnej Slanej. Pán Nosáľ, keď počul spievať vtedajšiu sólistku Olinu Lukáčovú (Bizikovú), okamžite ju zavolal do Bratislavy, ale rodičia ju nepustili, a tak si nechala ujsť jedinečnú šancu. Okrem spevu mu predviedli aj čardáš z Vyšnej Slanej. Pod vedením pána Lukáča sa súbor zúčastnil mnohých významných podujatí, ako napr. folklórnych slávností vo Východnej, Detve, dožinkových slávností v Nitre (1975) a mnohých ďalších kultúrnych akcii na Gemeri.
Koncom roku 1992 mal banskobystrický rozhlas záujem o nahrávku vyšnoslanských piesní. Dátum 5.12.1992 bol prvým veľkým dňom speváckej skupiny. V nahrávacom štúdiu sa podarilo nahrať 15 pesničiek. Členky folklórnej skupiny sa začali pravidelne zúčastňovať
rôznych kultúrnych podujatí. Dnes funguje folklórny súbor Radzim pod vedením pani Janky Ďuriškovej. K dnešnému dňu má folklórna skupina okolo 25 členov.
Spracovala: Janka Ďurišková
MO MS Honce
Najmladším odborom v okrese je MO MS v Honciach. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 1.8.2014 a predsedníčkou sa stala Erika Mogyoróšiová. Kolektívnym členom MO MS je Folklórna skupina Genšenky, s ktorou spolupracujeme pri stretnutí rodákov a Fašiangových popoludniach. V budúcnosti chceme udržiavať staré zvyky a obyčaje našich predkov, aby sme pre budúce generácie zachovali bohatstvo, ktoré nám naši prarodičia zanechali.
Spracovala: Mária Lukáčová
Predsedovia:
2014 – Erika Mogyoróšiová
2017 – Erika Hlaváčová
2019 – Mária Lukáčová
2025 – Bc. Vladimír Tököly
Folklórna skupina Genšenky
V novembri roku 2009 sme založili Ženskú spevácku skupinu v Honciach. V roku 2014 sme prijali meno Genšenky. Postupne sa naše rady rozšírili o mládež, a to aj o chlapcov. V terajšej dobe sme v počte 26 a zo Ženskej speváckej skupiny sa stala Folklórna skupina Genšenky z Honiec. Okrem spevov sa venujeme aj zachovávaniu zvykov našich predkov. Od roku 2014, odkedy sa naša skupina rozrástla, vystupujeme na rôznych príležitostiach v našej obci a každý rok sa zúčastňujeme Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej, Roku na Gemeri, Jozefovských jarných spevov vo Vlachove, Remeselníckeho jarmoku a letného folklórneho festivalu vo Vlachove. Každoročne vystupujeme v pásme „U nás taká obyčaj“ na Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave. V roku 2015 sme sa zúčastnili okresnej súťaže folklórnych skupín, kde sme sa umiestnili v bronzovom pásme, v roku 2018 v pásme striebornom. Na pozvanie vystupujeme aj v okolitých obciach pri rôznych príležitostiach. V roku 2018 sme účinkovali v televíznej relácii Kapura, kde sme trikrát postúpili. Vedúcou skupiny je Mária Lukáčová.
Mladá Matica je záujmovým odborom Matice slovenskej, združujúcim mladých slovenských vlastencov ochotných pracovať za národ, ktorým nie je ľahostajný matičný odkaz.
Základy Mladej Matice boli položené v Liptovskom Mikuláši 8.-10. mája 1992, keď vznikla Rada matičnej mládeže. Neskôr, 6. augusta 1993, symbolicky v rámci osláv 130. výročia zrodu Matice slovenskej, bol založený záujmový Mládežnícky odbor MS, neskôr premenovaný na Odbor mladých matičiarov, v súčasnosti nesie názov Mladá Matica, a po Slovensku vznikli Odbory Mladej Matice – OMM
OMM Rožňava
Zakladajúce Valné zhromaždenie OMM v Rožňave sa konalo 13.3.2009 v priestoroch Oblastného pracoviska MS v Rožňave a predsedom sa stal Bc. Tomáš Potočný. Základnými zámermi ich matičnej práce bolo rozvíjanie a podporovanie zachovania si národnej hrdosti a povedomia, pestovanie vzťahu k národnej tradícii a kultúre prostredníctvom folklórneho súboru, upevňovanie a zvyšovanie kultúry slovenského jazyka prostredníctvom vydávania mesačníka klubu Odboru mladých matičiarov v Rožňave, rozvíjanie samostatnej tvorivosti a nápaditosti prostredníctvom vlastnej divadelníckej aktivity a výťažok z divadelných predstavení venovať onkologickým pacientom a zapájanie sa do matičných aktivít.
OMM vyvíjala rôzne činnosti, ktoré sú zamerané pre deti a mládež. Boli to hlavne prednášky na stredných a základných školách o našich národných buditeľoch, športové podujatia – cyklokros, Street workout maratón, volejbal, floorbal, tvorivé dielne pre deti, turistika spojená so zberom odpadkov, verejné zbierky pre mestský útulok, folklórne podujatia a hlavne zapájanie sa do aktivít príslušných MO, ako aj podujatia organizované prostredníctvom pracoviska DMS v Rožňave. Svojou pomocou prispeli aj pri oprave Vodného hradu v Štítniku.
Predsedovia :
2009 – Bc. Tomáš Potočný
2013 – Ing. Jana Molčanová
2016 – Bc. Matej Lada
2017- Mgr. Peter Vester
2021 – Bc. Vladimír Tököly
OMM Revúca
OMM v Revúcej bol založený v stredu, 26.6.2013, kedy sa o 16:30 hod. v priestoroch Prvého slovenského literárneho gymnázia uskutočnilo ustanovujúce valné zhromaždenie Odboru Mladej Matice. Poslaním OMM v Revúcej je starostlivosť o kultúrny, duchovný a spoločenský život svojich členov. Zároveň prispieva k zvyšovaniu ich všeobecného a odborného vzdelávania. Matičiari sa venujú aj publikačnej a kultúrno-výchovnej činnosti. Publikačnou činnosťou sprístupňujú verejnosti informácie o historických a súčasných udalostiach v regióne i škole a súčasťou kultúrno-výchovnej činnosti je organizovanie zaujímavých a hlavne spoločne podniknutých akcií (prednášok, kvízov, súťaží, turnajov, plesov a ďalších kultúrno-spoločenských akcií). Cieľom akcií je zmysluplne využívať voľný čas žiakov a študentov, rozvíjať ich talent, pestovať v nich kreativitu, budovať záujem o umenie a estetiku a tým vytvárať umelecko-estetické hodnoty.
OMM v Revúcej spolu s MO MS v Revúcej pri príležitosti Dňa študentstva organizuje DEŇ TVORIVOSTI, na ktorý sa každoročne podáva projekt MS, v ktorom žiada o potrebnú dotáciu. Počas tohto dňa študenti PSLG a talentovaní žiaci ZŠ pracujú vo svojich tvorivých dielňach, uplatňujú v nich svoji kreativitu a šikovnosť, ktorá sa podvečer akcie vyhodnotí pri záverečnej prezentácii.
Tiež sa naši mladí matičiari zapojili do súťaže mesta Revúca „REVÚCA OČAMI FOTOOBJEKTÍVU“, kde vo svojich súťažných príspevkoch fotografovali historické pamiatky mesta Revúca, zákutia mesta, panorámy, blízke okolie…
Spolu s pedagógmi každoročne organizujú 24-hodinový literárny maratón CARPE DIEM, počas ktorého sa triedy premenia na dočasné workshopy – divadelný, literárny, žurnalistický a hudobno-textársky, v ktorých pracujú pod vedením lektorov – známych osobností z médií. Členovia OMM sa tiež zúčastnili Vatry zvrchovanosti, rôznych divadelných predstavení a moderovania Dní mesta. Zorganizovali besedu so spisovateľmi, literárny kvíz, floorbalový turnaj, študentský ples PSLG, či spoločnú brigádu, v rámci ktorej zbierali odpadky v meste a jeho okolí.
Predseda:
2013 – Mgr. Martina Urbanová

MATICA ROŽŇAVA




