Demokraciu strieda superbohatá otrokracia

21 septembra, 2011 by  

Dnes a denne sa presviedčame o tom, že chod vyspelých demokratických krajín  stále menej a menej ovládajú politici, národné vlády či európske centrály . Reálnej výkonnej moci sa totiž chopila úzka vrstva veľmi bohatých ľudí, nadnárodných lobingov, holdingov a všakovakých ďalších –ingov a bánk, za ktorými sa skrývajú – často veľmi dôkladne ukrytí – ONI. Naši novodobí  ekonomickí otrokrati.

Azda najpresvedčivejším dôkazom toho, že z demokracie sa pomaličky stáva iba okrasný pláštik a púťové pozlátko, je ekonomická situácia vyspelých krajín a všadeomieľaná kríza. Krajinné politiky a vlády strácajú svoju reálnu moc kormidlovať krajiny ekonomicky a spoločensky, keďže sú pod tlakom korporácií a lobistov (často volebných mecenášov). Človek si iba nevdojak uvedomí, že boháči, relatívne úzka skupina v pozadí, už dnes ovládla asi všetko.  A keď pripustíme, že ovládla relatívne všetko, dlhuje už vlastne samej sebe. Aj z toho je kríza.

Smutnou skutočnosťou je, že tieto dlhové problémy sa  v spoločnosti riešia na úkor tých najbezmocnejších – obyčajných ľudí. Táto skupina je cez najlepšiu dojnú kravu na svete – štát – doslova zotročená. Boháči skúpili čo sa len dalo. Časť ľudí vytlačili na úrady práce a tí, čo zostali, pracujú častokrát za minimálne mzdy. Boháči sa nalepili  ako prísavky na štátne zakázky a ministerské válovy  a tak pracujúca vrstva vyrába na ich nepríčetné zisky, na svoje smiešne mzdy, na  podpory a sociálne žobračenky pre poberateľov, na chod štátu a samospráv, na svetlo aj tmu, na teplo aj zimu a poskladá sa aj na krízy, počas ktorých zdecimované ekonomiky a bábkoví politici nezvládajú  vykrývať tento šialený kolotoč.

Zdá sa teda, že hodnotovú demokraciu a zdravý trhový mechanizmus strieda novodobá forma ekonomickej otrokárskej spoločnosti, v ktorej masy zápasia o prežitie, stredná trieda mizne  a zopár nepredstaviteľne bohatých z horných desaťtisíc  už neryžuje peniaze pre to, aby zabezpečili seba a niekoľko generácií svojich potomkov, ale z honu na milióny si urobili choromyseľnú zábavu. Ako keď hráte zaujímavú hru, vediac, že ste za vodou, vyhrali ste, ale aj tak nezmyselne pokračujete.

Poniektorí zbohatlíci sa týmto životným štýlom dokonca okázalo predvádzajú na verejnosti. V stokovitých médiách tak máme unikátnu možnosť ,,náhodne“ vidieť nagelovaných pajáčikov s atraktívnymi roznožkami (jeden pán si  ich dokonca účelovo nabalí, oplodňuje a potom vystavuje v médiách ako bárbinky, ulovené vo výhernom automate v hypermarkete). Vidíme luxusné dovolenky hviezdičiek a tiežpodnikateľov, nazeráme do ich palácov, ohuruje nás ich bohatstvo a prakticky neobmedzené možnosti.

Samozrejme, nemám nič proti šikovným a úspešným ľuďom. Nemám nič proti tvorbe hodnôt a zisku, ak sú v rozumnej miere. Domnievam sa však, že v spoločnosti by sa malo zmeniť  ovzdušie a nazeranie na týchto nechutne zbohatnutých ľudí, ako na niečo nečestné a špinavé, lebo inak budeme naďalej sledovať ,,šťastné“ príbehy, valiace sa z pažerákov všežravých médií (tiež v rukách boháčov) a žiť ako tupé stádo pri mediálnych válovoch, krmení  pochybným šrotom, informačnou  brečkou, reklamou, reklamou na reklamu, štvtotriednym filmovým odpadom a zbytočnosťami. To všetko pre to, aby sme sa nezaoberali dôležitými otázkami a nevšimli si, že demokraciu strieda superbohatá otrokracia. A pritom, vidina ,,bytia za vodou“ je pre drvivú väčšinu z más iba nekonečnou vysnívanou chymérou, pretože karty sú už dávno rozdané.

Jaroslav Verlík

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!