KTO NEZAŽIL, TEN NEUVERÍ…

5 augusta, 2012 by  

Śurany – Rožňava – august 2012

Prišlo leto, krásne, slnečné plné radosti a stretnutí priateľov. Prišiel i čas dovoleniek, kde je všetko dovolené. Využila to i skupinka matičiarov, ktorým sa opäť podarilo spojiť Východ so Západom. Manželia so Šurian a trojčlenná rodina z Rožňavy zasadli k okrúhlemu stolu na chatke v Jablonove nad Turňov, aby  zaspomínali na spoločné zážitky z kultúrnych podujatí. Pomaly sa chýlilo k večeru a manželia z dolniakov sa rozhodli využiť podvečer na vychádzku po okolí. Príroda ich prekvapila svojou neopakovateľnou krásou a tu sa im podarilo nájsť i dubák nevídanej veľkosti. Radosť z nálezu znásobil obdiv i skúsených hubárov. Huba bola taká veľká, že sa z nej mohla urobiť večera a polovica sa ešte mohla vysušiť. Na šťastie však k večeri bol uvarený chutný guláš domácej novopečenej šéfkuchárky a tak huba do rána oddychovala na stole. Na šťastie! Prišlo ráno a s ním túžba po hríbovej dobrote. Raňajky pripravili hostia zo Šurian. Olej, cibuľka, huba i vajcia lákali k oslave nového dňa. Tejto ponuke odolala iba najmladšia z rožňavskej rodiny. Na šťastie!

Dobrotu raňajšej hostiny vystriedali drobné opravy okolo domu, posedenie pri kávičke i beseda na kultúrnu nôtu, veď výmena skúseností v matičnom živote je nezaplatiteľná. Čas sa pomaly vliekol a hosťujúci manželia sa pobrali na túru. Vraj Zádiel stojí za všetky prírodné úkazy. Sadli do auta a vyštartovali. Slnko už pomaly pripekalo, autíčko dvojicu pohojdávalo a huba v žalúdkoch sa začala preberať k životu. Veď je nevídaná, neslýchaná. I meno má nenahraditeľné: Sviniak!

Auto zaparkovalo blízko potoka a manželia sa nechápavo osviežovali v studenej vode. Bolo im akosi ťažko. Vraj z horúčavy, vraj z rýchlej konzumácie, vraj zo zákrut na ceste.  Ale bublinková cocola urobila svoje. Rozbúrila žalúdočné šťavy a raňajky skončili na skládke za stromom. Prehánky a búrky začali takmer naraz u oboch hríbarov. Mobilom sa spojili s domácimi, ktorí zatiaľ nič necítili. Manželia teda verili, že je to z cestovania autom. Ale huba začala čoraz viac ukazovať svoju silu. Sadli teba do auta a pomalým tempom vyrazili do nemocnice. Žena za volantom, ktorá zjedla z hubovej pochúťky najmenej, niekoľkokrát po ceste zastavila, vyhľadala kríčky a pokračovala v šoférovaní. Nie však dlho, lebo huba uložila jej manžela k spánku  na zadné sedadlo auta a pomaly sa hlásila malátnosť  i u šoférky. V bolestivých kŕčoch vyšla z auta a stopovala okoloidúce autá, ktoré boli riadené prenosným semafórom pre výmenu asfaltu na vozovke. Zastanenie auta nebolo jednoduché, vodič riskoval, že ho zozadu potlačí z kolóny áut netrpezlivý šofér. Trvalo pár minút, kým zastalo červené auto, z ktorého vyšiel príjemný pán s otázkou, ako môže pomôcť. Bol to policajt v civile kpt. Andrej Šepták, ktorý zabezpečil  pomoc záchranárskej sanitky, info pre políciu i spojenie s druhou dvojicou otrávených stravníkov z chaty. Sám sa ujal prevozu manželov k protiidúcej sanitke, zabezpečil novozámocké auto na parkovisku a pomáhal záchranárom s prenosom zoslabnutých ľudí do sanitky. Svojimi otázkami nedovolil zaspať ani jednému z unavenej dvojice. Na šťastie!

Posádka v sanitke zabezpečila infúzie pre manželský pár, zmerala tlak a zisťovala o aký hríb išlo. Hubári boli presvedčení, že to bol tvrdák – modrák a v duchu ďakovali, že záchranná služba v Rožňave nepodľahla vládnym opatreniam a existuje naďalej. Spokojnosť hubárskej dvojice narušili prichádzajúci rožňavskí pacienti, ktorí sa do sanitky už nezmestili, preto ich odviezla jediná neotrávená chatárka na aute. Na šťastie!

V nemocnici prijala všetkých štyroch hubárov zohratá skupina lekárov i sestričiek pod vedením primára MUDr. Petra Kopeckého, PhD. Štyri ľudské životy vyseli na vlásku a lekári v duchu prosili všetky lesné víly, aby ušetrili pacientov od smrteľných „jedovákov“. Urazená huba v telách štvorice narobila riadnu paseku. Hnačky, zvracanie, kŕče sprevádzané únavou a neschopnosťou vyslovovať slová striedali otázky a odpovede o hube. Pred raňajkami ušetrená matičiarka priniesla z chaty kúsky sušiacej sa huby a lekári si vydýchli. Bolo to iba zlé tepelné spracovanie, alebo stará huba. Na šťastie! Matičiari a ich hubárski odborníci hľadali ale ďalej a našli hubu pod názvom Sviniak. Vraj patrí k dubákom, rastie zriedkakedy a vraj na tomto území sa takmer nevyskytuje. Ale predsa sa vyskytol! Prečo? Aby ľudia verili, že nad prírodou a jej silou nemožno zvíťaziť, že príroda vládne človeku a nie naopak a dary z nej môže človek prijímať iba s rešpektom a s rozumom. Sviniak treba 15 minút variť, nie dusiť, pri otrave pomáha najviac čierna cocola, denný prísun tekutiny musí v lete prekročiť hranicu 3 litre a po otrave musíte veriť tvrdeniu, že: – Človek je z vody.- Teda piť, piť a piť. Jedla stačí konzumovať málo a radšej  častejšie. Stačí tak za hrsť za deň.

Voda je podstatná! Veríme, že odplavila všetko zlé a prinesla iba to dobré. Upevnila priateľstvo matičiarov z Východu a Západu a naučila hubárov častejšie používať slovo: – Ďakujem! -. Ďakujeme všetkým RZZ RLP Rožňava Záchrannej stanice Košice, Interného oddelenia + JIS Nemocnice sv. Babrory Rožňava a policajtom z Rožňavy. Na šťastie, že máme ešte pri sebe takýchto obetavých a pohotových ľudí. Na šťastie! Kto to nezažil, neuverí. Ďakujeme!!!

Mirka Kozárová a Hubári



Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!