Samuel Cyril Bancík – spisovateľ, básnik

18 februára, 2021 by  

Samuel cyril bancik15.2.1857 Betliar – 22.6.1925 Kokava nad Rimavicou

– farár, náboženský spisovateľ a básnik, regionálny kultúrny a osvetový pracovník. Po ukončení základnej školy u svojho otca v Kokave študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. V rokoch 1871-1873 študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde jeho profesormi boli národovci ako P. Krman, A. H. Škultéty, J. Botto, Dr. I. B. Zoch a iní. Po násilnom zrušení revúckeho gymnázia maturoval v Bratislave, kde v roku 1879 ukončil aj teologické štúdium. Počas štúdia v Revúcej sa zapájal do divadelných aktivít a zúčastňoval sa na besedách, aj v Kokave n/Rim. Po skončení štúdia teológie bol Samuel Bancík krátku dobu kaplánom vo Zvolene. Vysvätený bol roku 1879 v Békešskej Čabe. Ako zvolenský kaplán bol 24.5.1880 zvolený za farára v Turíčkach, kde úspešne pôsobil deväť rokov.
V Turíčkach pri obnove chrámu v roku 1886 objavil pod starou maľovkou vzácne gotické fresky, ktoré patrili k najstarším pamiatkam tohto druhu v Uhorsku. Pri stavbe nového kostola v roku 1928 boli obnovené a sú súčasťou turíčskeho kostola dodnes. Z Turíčiek prešiel roku 1889 za farára do Turieho Poľa, kde pôsobil jeden a pol roka. V roku 1890 bol povolaný za farára kokavskej ECAV na miesto Ľudovíta Gábera. Počas pôsobenia v Kokave sa stal dekanom a v rokoch 1908-1918 vykonával funkciu konseniora malohontského seniorátu.

Po príchode do Kokavy sa začal zaujímať o históriu cirkevného zboru. Jeho krátke dejiny napísal do časopisu Stráž na Sione. Ľudia ho mali radi, vážili si ho, no mali pred ním aj obrovský rešpekt. Ochotne pomáhal každému v rozličných záležitostiach a mal dôležité slovo nielen v okrese, ale aj pri župe, kde pôsobili mnohí jeho priatelia a známi.
Po veľkom požiari obce v auguste roku 1911, pri ktorom zhorela skoro celá obec, vrátane evanjelického kostola, fary i dvoch budov cirkevnej školy, prejavil veľa duševnej sily a energie. Precestoval celé Rakúsko-Uhorsko, Nemecko a po cirkevných zboroch robil zbierku na výstavbu nového kostola a obce. U nemeckého maliara Rudolfa Jellina v Štutgarde objednal oltárny obraz, ktorý je dodnes ozdobou evanjelického kostola.
Jeho manželka Mária Bancíková, rod. Bullová, zomrela ako jediná obeť veľkého požiaru 3. augusta 1911. Rozsah požiaru, priebeh vstávania z popola a obetavá práca Samuela Bancíka pre obec je zachytená v jeho rukopise, ktorý bol objavený v roku 2004, prepísaný a vydaný tlačou. Jeho záslužná práca pri obnove cirkevných budov a tiež obce je zdokumentovaná na výstave v evanjelickom kostole. Snaha všetkých cirkevníkov pri obnove obce a kostola bola obdivuhodná. Už 6.7.1913 potiský biskup Heinrich Geduly vysvätil novopostavený evanjelický kostol v Kokave nad Rimavicou.
Samuelovi Bancíkovi patrí zásluha za obnovenie ochotníckej divadelnej činnosti v Kokave nad Rimavicou po 34-ročnej prestávke. V roku 1906 nacvičil s kokavskou mládežou slovenskú divadelnú hru Martina Húsku Betlehem. Už na Vianoce roku 1912, rok po požiari obce, odohral túto divadelnú hru v novopostavenej cirkevnej škole. V rokoch 1919 až 1924 nacvičil 13 divadelných hier.
Všetky svoje kázne mal zviazané do hrubých zošitov. Pred každou kázňou mal pripravené Suspírium – báseň, ktorej obsah korešpondoval s obsahom kázne. Bol regionálnym kultúrnym a osvetovým pracovníkom, autorom náboženských článkov a básní, ktoré boli uverejňované v časopisoch Stráž na Sione, Evanjelický posol spod Tatier, Evanjelický kazateľ a v Tranovského evanjelickom kalendári.

Krátko po úspešnej kanonickej vizitácii v máji 1925 stihla ho v polovici júna porážka, stratil reč a dňa 22. júna 1925 tíško usnul v Pánu. Pohreb mal 24. júna 1925 v Kokave. Prítomných bolo 16 kňazov a 12 učiteľov. Pochovaný bol vedľa svojej životnej družky v kokavskom cintoríne.

Zdroj: oficiálna stránka obce Kokava nad Rimavicou – Významné osobnosti

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!