Samo Chalupka – tvorca historickej epiky a spevu

25 februára, 2021 by  

Samo Chalupka27.02.1812 Horná Lehota – 10.05.1883 Horná Lehota

Básnik, spoluautor Memoranda slovenského národa, stál pri vzniku Matice slovenskej, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu, je tvorcom historickej epiky a historického spevu. Bol členom spolkov Vzájomnosť (1837) a Tatrín (1844).  “Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.“ Narodil sa v Hornej Lehote v roku 1812 v rodine evanjelického farára Adama Chalupku. Základné vzdelanie získaval u otca – učiteľa a kazateľa. Študoval na gymnáziu v Gemerskej Teplici, na lýceu v Kežmarku, v Rožňave a na evanjelickom lýceu v Bratislave filozofiu a teológiu. Stal sa jedným zo zakladateľov študentského samovzdelávacieho spolku Společnost česko-slovanská (1829), v rokoch 1831-32 jej podpredsedom, kde začal prednášať výklad Kollárovej Slávy dcery. Po vypuknutí povstania poľskej šľachty v roku 1830 proti cárskej nadvláde sa vydal do Poľska ako dobrovoľník. V bojoch pri Haliči bol zranený. Po uzdravení dokončil štúdium a pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. Popri ročnom štúdiu teológie vo Viedni sa Chalupka zúčastňoval tajných schôdzok poľskej mládeže, odkiaľ pôsobil na činnosť slovenského krúžku v Bratislave. Spriatelil sa aj s radikálne zmýšľajúcim Alexandrom Bolleslavínom Vrchovským, ktorý sa stal vedúcou osobnosťou Mladého Slovenska. V roku 1834 presvedčil listom Ľudovíta Štúra, ktorý pol roka pôsobil ako pisár v Uhrovci, aby sa neodkladne vrátil na lýceum. Celý tento pohyb súvisel s pohybom utláčaných národov v Európe a s bojom proti zvyškom feudálneho poriadku v Rakúskej ríši, s bojom za úplné zrušenie poddanstva, za občiansku rovnoprávnosť. A súvisel aj s maďarským národným hnutím, ktorého cieľom bolo zbaviť sa nadvlády Viedne a zabezpečiť v samotnom Uhorsku vedúcu úlohu maďarskému národu. A v tomto zápolení národov a národností chcel Samo Chalupka a po ňom celá štúrovská mládež literárnou, organizačnou a osvetovou činnosťou uplatňovať aj práva Slovákov. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, od roku 1836 bol farárom v Jelšavskej Teplici. Po smrti svojho otca v roku 1840 prevzal faru v Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti. Za revolúcie opustil svoju faru a v Liptove a na Orave pomáhal verbovať dobrovoľníkov. Po revolúcii sa nezúčastňoval na literárnom živote, bol sklamaný viedenským diktátorstvom a nadŕžaním starej uhorskej aristorakcii. Nové a vlastne najplodnejšie obdobie jeho tvorby nastalo po roku 1860, po obnovení ústavnej vlády, po memorandovom zhromaždení (1861) a založení Matice slovanskej (1863). Bol spoluautorom Memoranda slovenského národa a stál pri vzniku Matice slovenskej. Študoval slovanské dejiny a ľudovú epiku, zbieral slovenské ľudové povesti a piesne. Poézia Sama Chalupku odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením pre boj za národnú slobodu a za dôstojné postavenie človeka, zbaveného akéhokoľvek útlaku.  Najvýznamnejším dielom je spev Mor ho! (Sokol 1864). Námet našiel v Šafárikových Dejinách slovenskej reči a literatúry. Chalupkovi sa dokonale podarilo uskutočniť cieľ, ktorý sledoval od tridsiatych rokov. Vniesť poéziu do vedomia širokých vrstiev, informovať o historickej existencie národa a vzbudiť vôľu bojovať proti útlaku.

Zdroj: pre-slovensko.sk

 

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!