Dionýz Štúr – geológ svetového mena

8 apríla, 2021 by  

02.04.1827 Beckov – 09.10.1893 Viedeň

Dionýz Štúr sa narodil v Beckove v učiteľskej rodine Jozefa Štúra. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. S národným buditeľom Ľudovítom Štúrom boli druhostupňoví bratranci.
Mladý Dionýz absolvoval základnú školu u svojho otca vo Vrbovom. Neskôr chodil do evanjelického gymnázia v Modre a evanjelického lýcea v Bratislave. Od roku 1844 študoval na viedenskej polytechnike matematiku, fyziku a chémiu. Ovplyvnený profesorom Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy. Asi rok pracoval v múzeu Dvorskej komory pre mincovníctvo a baníctvo. Na základe svojej predchádzajúcej vedeckej činnosti získal v roku 1847 štipendium a začal študovať na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1849 založili Ríšsky geologický ústav, kde aj nastúpil v roku 1850. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj on. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na fytopaleontológiu, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ.
V Ríšskom geologickom ústave mal rýchly postup – v roku 1862 dosiahol funkciu sekčného geológa, v roku 1873 sa stal vedúcim geológom, v roku 1877 sa stal zástupcom riaditeľa ústavu. V roku 1885 bol Dionýz Štúr, ako najvýznamnejší geológ Rakúsko-Uhorska, vymenovaný za riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. V histórii viedenského geologického ústavu sa už nikdy takéto niečo nezopakovalo, na jeho čele stáli vždy iba Rakúšania. Túto funkciu zastával až do roku 1892. Zomrel vo Viedni 9. októbra 1893 po dlhšej srdcovej chorobe. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne vo Viedni.

Svoju prvú vedeckú prácu – o geológii okolia Bratislavy a Modry – uverejnil ešte ako študent v Banskej Štiavnici. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Česka, Moravy a Slovenska. Publikoval približne 270 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, a to už pred vydaním Darwinovho diela. O Štúrovej genialite svedčí nielen jeho práca ale aj bohatá korešpondencia i osobné kontakty s významnými európskymi vedcami tej doby, medzi ktorých napr. patrili botanici L. Haynald, T. Kotschy, E. Boissier, A. de Candoll, Ch. Stevens, A. Neilreich, E. Purkyňe, F. Unger, A. Bertolini, prírodovedci H. G. Bron, O. Heer, Ch. Darwin, J. D. Hooker, J. Klvan, geológovia a paleontológovia Ch. Lyell, R. I. Murchison, J. Kunšt, O. Reistmantl, J. Barrande, J. Krejčí, W. Haidinger, F. Hauer, H. Wolf, K. Paters, M. Lippold, A. Frič, zemepisec J. Palacký a iní.
Pre nás sú dôležité jeho kontakty s vtedajšími významnými slovenskými literárnymi a vedeckými pracovníkmi a verejnými činiteľmi. Patrili medzi nich lekár, vedec a spisovateľ G. K. Zechenter-Laskomerský, zoológ a entomológ L. Doležal, botanik J. L. Holuby, prírodovedec a maliar J. B. Klemens, hudobník a zberateľ slovenských piesní L. Reuss, politik a predseda Matice slovenskej V. P. Tóth, národní buditelia J. M. Hurban a K. Kuzmány, spisovateľ J. Kaličiak a mnohí osobní priatelia.
Ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov (hornina sopečného pôvodu). Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako karpatský keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V bradlovom pásme identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné. Zaviedol aj terminológiu pre pomenovanie krasových javov, z ktorých mnohé sa používajú dodnes aj vo svete. Bol aj autorom pomenovania pohoria Nízke Tatry. Časť jeho veľkého herbára, ktorý daroval Matici slovenskej, je v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
Pre chudobných slovenských študentov zanechal študijnú základinu 15-tisíc zlatých. Svoju písomnú pozostalosť poručil Národnému múzeu v Martine.

Ako zoopaleontológ a fytopaleontológ, ale predovšetkým ako geológ bol odborníkom svetového mena. Určil základnú vzájomnú spätosť Karpát a Álp. Bol zakladateľom modernej stratigrafie Slovenska. Geologické mapovanie robil vo viacerých častiach Slovenska – na Považí, v Ponitrí, vo Vysokých i v Nízkych Tatrách, na hornom Pohroní či v Spišsko-gemerskom rudohorí. Z výskumov na Slovensku vydal tri rozsiahle spisy, ktoré sa stali základom pre poznanie geologického zloženia a stavby veľkej časti Slovenska. Ním zostavené geologické mapy získali v roku 1862 na Svetovej výstave v Londýne zlatú medailu.

Dionýz Štúr mal aj silné národné cítenie. V roku 1861 sa zúčastnil Memorandového zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine, pomáhal pri zakladaní slovenských gymnázií v Revúcej, Turčianskom Svätom Martine a v Kláštore pod Znievom.
V roku 1953 založili v Bratislave ústav, ktorý nesie jeho meno – Geologický ústav Dionýza Štúra (teraz Štátny geologický ústav Dionýza Štúra).

V roku 1889 dostal Štúr najvyššiu možnú úradnú hodnosť, titul dvorného radcu. Bol vyznamenaný rytierskym krížom rádu Leopolda.

Štúr bol, vďaka svojim pracovným aktivitám a bohatej publikačnej činnosti, členom mnohých vedeckých spoločností, napríklad prírodovednej spoločnosti v Moskve, Paríži, Benátkach, geologického ústavu v Londýne, Drážďanoch, Bruseli a ďalších.

 

Zdroj: Časopis Quark – RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc., Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!