Július Lux – profesor a autor vedeckých štúdií

20 apríla, 2021 by  

20.04.1884 Henckovce – 04.11.1957 Budapešť

– stredoškolský profesor a regionalista

Hoci nebol priamym dobšinským rodákom, za Dobšinčana (po rodičoch) sa bytostne považoval. Július Lux pochádza z nemecky hovoriacej rodiny z Dobšinej. Jeho otec sa presťahoval za prácou, ako banícky predák aj s rodinou do Henckoviec. Ostatné príbuzenstvo zostalo v Dobšinej, a tak Július aj so svojimi dvomi bratmi študovali meštiansku školu v Dobšinej. Meštiansku školu vychodil v Dobšinej, absolvoval Učiteľský ústav v Lučenci a pôsobil ako učiteľ nemčiny v Maďarsku. V roku 1909 vyštudoval aprobáciu nemecký jazyk na univerzite v Budapešti a nastúpil ako profesor na Učiteľský ústav v Kluži. Tu sa v roku 1914 oženil s Irenou Gömöryovou z Dobšinej. Po skončení 1. svetovej vojny sa rodina presťahovala do Budapešti, kde sa stal riaditeľom učiteľského ústavu. Externe vyučoval aj na univerzite v Szegede, kde bol v roku 1933 promovaný na doktora filozofie. V roku 1944 bol na vlastnú žiadosť penzionovaný. Publikoval vyše 150 vedeckých štúdií, odborných statí i novinových článkov. Nájdeme tu diela z oblasti jazykovedy, histórie, etnografie i demografie. Podstatná časť je venovaná Dobšinej. Posmrtne v roku 1961 bol v Marburgu vydaný jeho slovník nárečia Dobšinej „Wörterbuch der Mundart von Dobschau“. Za jeho životné dielo trvalej hodnoty sa považuje práca „Eine deutsche Sprachinsel im Karpathenland Dobschau“ (Nemecký jazykový ostrov v Karpatskej oblasti Dobšiná), vydaná v Mníchove v roku 1959.

Tvorba Júliusa Luxa (knihy a štúdie):

– Nyelvi adatok a délszepesi és dobsinai német nép településtörténetéhez 1938, 110 strán.

– Dobschau. Eine deutsche Sprachinsel im Karpatenraum, München, 1959, Südostdeutsche Kulturwerk, VIII, 166 strán, 12 obrázkov.

– Wörterbuch der Mundart von Dobschau (Zips), Marburg, 1961, 206 strán, 2 mapky. (Deutsche Dialektographie 52.).

– Dobsina településviszonyai, In: Föld és Ember, ročník. 1921, str.129-137..

– Téves adatok Dobsina településtörténetérol, In: Egyetemes Philologiai Közlöny, roč.1933, čís.7-8, str. 165-170.

– Dobsina településének és birtoklásának története, In: Turul, roč. 1934. číslo 3-4.

– Dobsina város népességi statisztikája, In: Magyar Statisztikai Szemle, roč. 1935, čís. 12. str. 1055-1079.

– Siedlungsgeschichte und Rechtsverhaltnisse der Stadt Dobschau-Dobsina, In: Ungarisches Jahrbücher, roč.1935, str. 259-295.

– Westdeutsch-ostmitteldeutsch-bairische Volkstumsmischung in Dobscha-Dobsina, In: Zeitschrift für Mundartforschung (Teuthonista), roč. 1936, str.149-169.

– Das Zunstleben in Dobscha, In: Südostdeutsches Archiv, München, 1958, str. 40-46.

– Die Herkunft der Deutschen in Dobschau , In: Karpathen-Post, číslo 12, 1936, Kežmarok

– Dobschauer Volksschauspiele, In: Zipser Heimat , 4 diel, 1937, Kežmarok

– Dobschauer Volksglaube, In: Zipser Heimat, 1-2 a 5-7 diel, 1937, Kežmarok

Zostavil a napísal: Jozef Leffler

Zdroj:

  • Súkromný archív a materiál z maďarských informačných zdrojov, rodinné fotografie
  • Juraj Valiska, Obzor Gemera a Malohontu č.1989/3, str. 188-194,
  • Dobšiná od Dobšinčana, Mgr. Rudolf Pellionis

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!