Ján Hála – maliar Važca

18 januára, 2022 by  

19.01.1890 Blatná, ČR17.05.1959 Važec

– český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru žijúci väčšinu života na Slovensku, okrem voľnej tvorby autorom množstva ilustrácií pre čítanky a učebnice ľudových škôl, detské časopisy, leporelá, knižky rozprávok a povestí. Narodil sa 19. januára 1890 v obci Blatná (dnes súčasť mesta Frymburk) vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku na území dnešnej Českej republiky. Po skončení gymnázia v roku 1909 sa zapísal na štúdium histórie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Súčasne navštevoval súkromnú výtvarnú školu Ferdinanda Engelmüllera. V rokoch 1910 – 1915 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Vlahoslava Bukovca a v ateliéri pre figurálnu maľbu Maxa Pirnera. V roku 1912 začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. V. Bukovac, M. Pirner). V roku 1915 narukoval a štúdium ukončil v roku 1918. Obdivoval dielo Mikoláša Aleša a sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby, preto sa v ranom období venoval krajinomaľbe a expresívne podaným sociálnym motívom z prostredia baníkov. Neskôr pre svoju tvorbu hľadal východiská v tradíciách českého a slovenského ľudu, kvôli čomu každoročne podnikal cesty po vidieku. V roku 1923 na takýchto potulkách objavil malú dedinku Važec pod Vysokými Tatrami, ktorá mu natoľko učarovala, že sa tu usadil. Tamojšia krajina, príroda, ľudia a spôsob ich života sa stali jeho umeleckým programom.

Ako píše v jednom liste: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (…) Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (Abelovský, s. 14). Táto jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala jeho umeleckým programom na celý život. Jeho „pastorále“ pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia. Hála sa javí ako „maliar čistého srdca“ (Abelovský, s. 14), ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo. Vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Neustále sa objavuje jeho hlboká a úprimná úcta ku všetkému, čo súvisí s námetom a podstatou tohto sveta, ako aj jeho snaha hodnoverne a svedomito to zaznamenať, často na úrovni národopisného dokumentaristu.

Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do Lidových novín.

Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie. Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet. Začiatkom dvadsiatych rokov sa sústredil na veristické zaznamenávanie ľudí, krojov, zvykov, tancov, piesní, spôsobu života, najmä práce a zábavy. Od druhej polovice dvadsiatych rokov sa jeho túžba po dokonalej idyle kúsku celistvého sveta, mikrokozmu, stala hlavnou témou jeho tvorby a jej hlavným umeleckým programom. Vtedy sa v jeho maľbe najviac prejavila istá forma štylizácie prvkov s dôrazom na expresívnosť. Od tridsiatych rokov sa jeho maľba ustálila v rovine istej tradičnej a nie príliš výraznej zmesi naturalistickej maľby prepojenej s páčivým secesným dekorativizmom.

V roku 1925 sa stal členom Spolku slovenských umelcov a v roku 1928 členom Umeleckej besedy slovenskej. Bol spoluzakladateľom Umeleckého spolku Tatran (1926 — 1929). Pravidelne vystavoval na Slovensku a v Čechách. V roku 1939, po vzniku vojnového slovenského štátu, musel ako Čech aj s rodinou Važec opustiť, presťahovali sa späť do Blatnej, ale už v roku 1940 sa mohol vrátiť aj s rodinou do Važca. V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.

Zdroj: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava, Nitrianska galéria

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!