Ctibor Štítnický – básnik, prekladateľ a publicista

11 júna, 2021 by  

06.09.1922 Štítnik – 12.06.2002 Bratislava

Narodil sa v rodine staviteľa. Jeho pôvodné meno je Tibor Dörner. Ľudovú školu vychodil v rodisku, gymnázium navštevoval v Rožňave. Po obsadení mesta maďarským vojskom prešiel na novozriadené gymnázium v Tisovci, kde v roku 1942 maturoval. Tu sa stal iniciátorom skupinového života začínajúcich autorov a v tejto činnosti pokračoval aj v Bratislave ako redaktor študentského časopisu Nový rod. V rokoch 1942—1944 študoval na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Počas štúdia práva v Bratislave sa zapojil do Slovenského národného povstania. Najprv ako partizán v Gemeri v skupine Slávia, hneď na to ako hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v povstaleckej Banskej Bystrici. Od februára 1945 pôsobil v Košiciach vo frontovom vysielači Červenej armády. V rokoch 1945—1949 pracoval v bratislavskom rozhlase, krátko na ministerstve informácií v Prahe a v rokoch 1950-1957 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, v rokoch 1959-1960 zastupujúcim riaditeľom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, neskôr šéfredaktorom Kultúrneho života (1960—1963), riaditeľom Československého filmu v Bratislave (1966—1970). V tomto období nastúpila mladá režisérska generácia – Jakubisko, Havetta, Hanák a iní a začali sa naktúcať koprodukčné filmy so západoeurópskymi producentmi, režisérmi i harcami. V roku 1968 nesúhlasil s vstupom okupačných armád na naše územie. Ani aktívny protifašistický odboj mu nepomohol v časoch tvrdej normalizácie. Komunisti preto zakázali vydávať Štítnického knihy. Zakázané bolo učiť na školách o jeho diele. Paradoxne ho zamestnali v knižnom veľkoobchode. Na Štefánikovej ulici v Bratislave mal štátny knižný veľkoobchod svoju kanceláriu. Tu Ctibor Štítnický dával iným autorom knižné novinky. Písali mu na ne recenzie. Tie zverejňoval v novinách pre kníhkupectvá Nové knihy. Paradoxne, on nové knihy vydávať nesmel. Prvé básne začal uverejňovať v 40. rokoch v Novom rode a Rozvoji, ako aj v Eláne, Tvorbe, neskôr Pravde a Národnej obrode. Debutoval v roku 1943 zbierkou reflexívnej lyriky, ale patril ku generácii, ktorá sa literárne sformovala v 50. rokoch. Dosvedčujú to zbierky Červená šatka (1946), Jarná pieseň družstevníka (1950), Rodina (1952), Na teba myslím (1954). Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v roku 1966 uviedlo na trh ľúbostnú lyriku Ostaň tu ešte chvíľku. Zaradil doň aj dovtedy nepublikované básne. Knihu ilustrovala čiernobielymi ženskými aktmi Oľga Bleyová. Symbióza energetického textu a pôsobivých snímok očarila čitateľov na niekoľko desaťročí. Zbierka sa predávala pod pultom na čierno v antikvariátoch. Žiaden predavač sa neodvážil ju dať na pult predajne, napriek tomu sa kniha vykúpila. Do roka vyšlo druhé vydanie zbierky. Ako neskôr po roku 1989 priznal, Štítnický vôbec neočakával až taký úspech svojej zbierky, že sa stane kultovou knihou pre viac generácií. Ako prekladateľ sa sústredil na priblíženie poézie maďarských autorov, najmä Gyulu Illésa, Imre Madácha a ďalších. Prekladal aj zo sovietskej a nemeckej poézie. Po roku 1989 sa stal členom Spolku slovenských spisovateľov. Ctibor Štítnický o sebe napísal: „Od narodenia, až po posledné detské hry bol som vraj stále zasnívaní. Oči vraj prezrádzali veľa nevypovedaného. Keď som už začal hovoriť, mama mi písala: „Pekne si kreslil, nechal si to. Zaujali ťa husle, klavír, ale skoro ťa aj táto láska prešla. Niečo si v sebe mal, čo sa veľmi dralo von. Poézia ťa zranila a dala ti možnosť vyspievať svoj úžas z krásy. Nezanecháš aj toto?“ Nie. Z krážov poézie ma už nik neodkľaje, lebo som v nej a ona vo mne. Mne vzácne dedičstvo: po mame citlivosť a nehu, po otcovi zmysel pre stavbu, nepokoj a výbušnosť. Život je taký krásny, že každý okamih chcem v plnosti prežiť. Čakám len koniec tejto drámy, keď sa ho napijeme plným dúškom.“

Zdroj: Books.sk, Sme.sk, Maj Gemer

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!