Cesta slovenčiny – 20. storočie – od životného ohrozenia k štátnemu jazyku

2 novembra, 2021 by  

Hoci sa zdá, že po Štúrovej kodifikácii a následných úpravách sa už slovenčina priveľmi nemenila, predsa prešla búrlivým vývojom. Musela totiž odrážať prudko sa meniace spoločenské situácie, deje dvoch svetových vojen a piatich celkom protichodných režimov. Napriek násilným krútňavám doby si nielen zachovala sviežosť, ale zmohutnela do nevídanej sily. Prešla neuveriteľnú púť od životného ohrozenia na začiatku 20. storočia až po povýšenie na štátny jazyk v samostatnom slovenskom štáte na konci toho istého storočia. Tuhá maďarizácia a napriek tomu znovuzrodenie slovenského jazyka, vyčírenie jeho konečnej spisovnej podoby v hodžovskohattalovskej reforme a Cambelovej kodifikácii, boje o čistotu reči a proti násilnému zbližovaniu s češtinou za prvej Česko-Slovenskej republiky a povojnová reforma roku 1953, to všetko tvorilo rámec bojov o slovenčinu v prvej polovici storočia. V rokoch 1953-1988 sa táto otázka dočasne utlmila a spoločnosť žila inými ideologickými vírmi. S oveľa väčšou ostrosťou sa téma slovenčiny vynorila po revolúcii roku 1989. Udalosti zašli tak ďaleko, že za jazykový zákon držali ľudia hladovku pred parlamentom. Napriek tomu sa podarilo prijať zákon o slovenčine ako o štátnom jazyku až po obnovení samostatnosti Slovenskej republiky. Stojí za to odcitovať z dôvodovej správy k zákonu o štátnom jazyku: „Jazykový zákon je prirodzenou súčasťou vyspelých právnych systémov. Slovenský jazyk je národným jazykom Slovákov ako jediného štátotvorného subjektu Slovenskej republiky. Z postavenia štátotvorného subjektu vyplýva aj úloha slovenského jazyka ako jazyka zjednocujúceho všetkých občanov Slovenskej republiky; zabezpečuje sa tak základný predpoklad fungovania všetkých stránok jej spoločenského, politického a hospodárskeho života pri rešpektovaní medzinárodných zmlúv.“ Pripomeňme si znenie zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, Bol prijatý 15. novembra 1995. Uvedieme jeho prvé dva paragrafy: „Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc zo skutočnosti, že slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach na území Slovenskej republiky, uzniesla sa na tomto zákone:

  • 1 Úvodné ustanovenie
  1. Štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk.
  2. Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky.
  3. Zákon neupravuje používanie liturgických jazykov. Používanie týchto jazykov upravujú predpisy cirkví a náboženských spoločností.
  4. Zákon neupravuje používanie jazykov národnostných menším a etnických skupín. Používanie týchto jazykov upravujú osobitné zákony.
  • 2 Štátny jazyk a jeho ochrana
  1. Štát
  2. Utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom a písmom,
  3. Sa stará o vedecký výskum štátneho jazyka, jeho historického vývinu, o výskum miestnych a sociálnych nárečí, o kodifikácii štátneho jazyka a o zvyšovanie jazykovej kultúry.
  4. Kodifikovanú podobu štátneho jazyka vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) na návrh odborných slovakistických jazykovedných pracovísk.
  5. Akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný.“

Slovenský jazyk potvrdil svoju životaschopnosť, potrebnosť i krásu. Slovenčina víťazne vkročila do 21. storočia ako štátny jazyk nezávislej a suverénnej Slovenskej republiky. Slovo sa pre náš národ stalo  životnou silou. Teraz už záleží iba na náš, ako tento poklad z hlbín vekov prenesieme do ďalších stáročí.

Zdroj: Národný kalendár 2005, autor Maroš Puchovský

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!