Na čo by sme nemali zabúdať

26 novembra, 2011 by  

Vlachovo 19.11.2011

Viem ako som vyrastal a viem, že rôzne dobrodružné romány a vôbec knihy som čítaval aj pod perinou pri baterke, aby ma nevidela mama alebo otec, ktorí šetrili petrolej do lampáša a neskôr samozrejme elektrinu. Ale formovalo ma to. Vtedy som sa obyčajne vžil do kladnej postav románu, že som nakoniec nevedel ani zaspať. Mal som rôzne detské, pionierske, mládežnícke a dospelácke vzory. Ako sa hovorí, starnutím, šedivými vlasmi, skúsenosťami a aj vedomosťami, nakoniec aj vlastným prístupom k životu sa človek akosi obohatí po všetkých stránkach duševných ako aj materiálnych. Dnes už plne chápem citáty starovekého filozofa Senecu ked povedal: „ Tak ako báseň aj život sa hodnotí nie podľa dĺžky ale podľa obsahu“. „Veľmi krátky a nepokojný je život tých, ktorí zabúdajú na minulosť, nevážia si prítomnosť a boja sa budúcnosti“. „ Pokiaľ žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný, pokiaľ žiješ podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý“. „ Šťastný nie je ten, kto sa druhým zdá, šťastný je ten, kto sa sám pokladá za šťastného“. „Život je dosť dlhý, keď vieš ako ho prežiť“.

Samozrejme nejde mi len o citáty, ide mi tu predovšetkým o to, aby sme akosi nezabúdali na to, že sme súčasť prírody, že v nej sme si vybudovali svoje miesto, postavenie, rod, rodinu, tradície atď. Máme teda svoju históriu a tradície, obyčaje a zvyky. A to je bohatstvo, ktoré treba uchovať, zveľaďovať, šíriť a prezentovať lebo môže prísť doba, že naši potomkovia sa môžu diviť, že sme nepoznali veci tak samozrejmé. K takým udalostiam pre Vlachovčanov patrí aj počiatok našej cirkvi/podľa záznamov v pamätnej knihy obce, ktorá sa začala písať v roku 1937/ siahajúcej do začiatočnej doby reformačnej. Za pobytu Husitov bol vystavený drevený kostol už v roku 1594. Až do roku1786, chodili do tohto kostola aj obyvatelia Gočova. V roku 1767 bol kostol opravený a obnovený avšak v roku 1870 bol starý kostol zbúraný a postavený bol murovaný. V roku 1904 však kostol pri veľkom požiari v obci zhorel a ohňu podľahla skoro celá obec. Zaznamenané je, že požiar vznikol pri u „Karasa“. Presný záznam o udalosti, ktorú som vlastne hľadal je z 20.11.1949, kde v pamätnej knihe je uvedené, že v tom čase bol posvätený kostol, že obyvatelia robili hostinu ale o to prekvapenejší je zápis z decembra roku 1939, kde je uvedené, že: „ Združenie evanjelickej Mládeže usporiadalo divadelné predstavenie hry „Ženský zákon“a zábavu, zisk bol venovaný na „zimnú pomoc“. Z toho teda vyplýva, že samotné korene „Vlachovskej hostiny“ sú z neskoršieho obdobia ako z 20.11.1949. Nakoniec je celkom logické, že ak bol už postavený kostol, určite bol aj posvätený a na túto počesť sa uskutočnilo aj pohostenie. Bola to udalosť obyvateľov celej obce, rodov a rodín. Myslím si, že aj teraz by to malo byť tak. Okrem Vianoc je tu druhá vážna udalosť v živote obyvateľov obce lebo aj v pamätnej knihe obce je napísané: „Sviatky sú zasvätené náležite, z najmilších a najobľúbenejších je „hostina“ – pamiatka posvätenia chrámu. Trochu histórie som uviedol preto, aby sme si uvedomili, že aj Vlachovská hostina bola produktom spoločenského diania a mala príčinu súvislosť so životom ľudí v nej.

Myslím si, že túto udalosť bolo treba trocha oprášiť a preto organizátori OZ Stromiš, Miestny odbor Matice slovenskej ako aj Obec Vlachovo pripravili dňa 19.11.2011 slávnostný program s názvom „Bavíme sa sami“. V ňom sme chceli ukázať kus histórie zo života obyvateľov obce či už v minulosti alebo v súčastnosti. V programe sa predstavili rôzne vekové skupiny nie umelcov, ale našich schopných kolektívov a jedincov vyjadriť spevom, tancom, hovoreným slovom, hudobným prejavom, spolupatričnosť k sebe samým, k obci, spoluobčanom, k histórií, k tradíciám a ku obyčajom, zvykom nás všetkých rodákov z Vlachova. Osobne si prajem, aby sa nám všetkým darilo tieto hodnoty zachovať a hľadať formy na ich obnovenie úmerne k novým životným podmienkam, aby sa aj pre nás v obci aj „Vlachovská hostina“ stala sviatkom najmilším a najobľúbenejším. A na to by sme nemali zabudnúť ani v budúcnosti. Ako predseda MO MS vo Vlachove chcem poďakovať všetkým, ktorí sa na príprave ako aj prezentácií kultúrneho programu „Bavíme sa sami“ podieľali a to akýmkoľvek spôsobom. Myslím, že to bolo pekné aj je na chválu ak sa to páčilo všetkým prítomným a nie len nám, čo bavíme sa sami. Na ilustrovanie udalostí nech poslúži fotoalbum.

 

JUDr. Ján Klobušník

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!