Spomienka na Ondreja Žúdela

7 februára, 2015 by  

058Rakovnica – 05.02.2015

Fotogaléria Dr. Saba

„Keby nebolo Štúra, nebolo by ani Žúdela „ – citát Kláriky Šimárovej
Obec Rakovnica leží v západnej časti Rožňavskej kotliny. Rozkladá sa v údolí, kde sa stretáva Slovenský kras so Slovenským rudohorím v severnej časti Plešiveckej planiny a južných svahoch Tureckej. A práve aj tu sa narodili ľudia, ktorí niečo aj znamenali. Spomienka na rodáka, básnika Ondreja Žúdela bola len prvou lastovičkou v tomto smere. Zanietení matičiari na čele s Katkou Nociarovou a Mgr. Marikou Sabovou za spolupráce hlavne žien zo ZPOZ-u  pripravili  pekné popoludnie. V úvode predsedníčka MO MS Katka Nociarová privítala pracovníkov Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatku Halkovú a Bc. Mateja Ladu, poslancov obecného zastupiteľstva Ing. Moniku Genčiovú, Ing. Miroslava Genčiho a Ondreja Doboša, predsedu SZPB Ing. Ondreja Lorku a všetkých prítomných. Dobrá myšlienka pritiahla aj predsedníčku MO MS Rožňavské Bystré Martu Molnárovú a členku Zuzku Tomkovú,  a znovu sa potvrdilo, že naša matičná rodina si navzájom váži jeden druhého. Hneď v úvode sme zistili, že máme málo stoličiek, teda prítomných bolo oveľa viac, ako organizátori predpokladali a sila všetkých sa následne aj ukázala. Pásmo o tvorbe básnika Ondreja Žúdela sa niesla v krásnej spomienke, asi sa nenašiel nikto, čo by nepovedal nič, a tak ani sme nezbadali, ako plynul čas v príjemnej atmosfére a v dobrej nálade. Jednoznačne bolo cítiť, že všetci sú hrdí na svojho rodáka, Ondreja Žúdela
Ondrej Žúdel 1940 – 2004

Slovami Pavla Hudáka v knihe Trpké plánky (O.Žúdel)
Narodil sa v Rakovnici a po skončení štúdia začal pracovať v bani ako geológ. Možno tento kontakt s baňou, jej hĺbka a poznanie tejto ťažkej práce ho poznačila a predurčila k písanie poézie. Aj v jednej aj v druhej činnosti človek vstupuje do hĺbky zeme či poznania. Tú hĺbku cítiť i v jeho veršoch. Ondrej Žúdel vstupoval do bane dlhé roky. A dlhé roky vstupuje aj do bane poézie. Svedčia o tom jeho krehké a vycibrené básne z mladosti. Dýchnu na nás spomienkou na detstvo, matku, otca, tajomne sa v nich mihnú dávne lásky. Po nich prichádzajú roky a verše dozrievania, zamyslenia o zmysle ľudskej existencie, o jej križovatkách, prehrách a úskaliach. Tak v rovine osobnej, ako aj v rovine celospoločenskej. Hrejivé sú jeho verše o priateľstve, ktorého je veľkým vyznávačom, aj keď sa dnes veľmi nenosí. Presvedčuje nás v nich, že život bez priateľstva nemôže existovať. Je jeho pilierom a jedinou alternatívou. Verše o priateľstve písali už čínski básnici a ich verše sú živé aj po stáročiach. Potvrdzujú, že priateľstvo je večné.

Comments

Feel free to leave a comment...
and oh, if you want a pic to show with your comment, go get a gravatar!