Ctibor Štítnický – básnik, prekladateľ a publicista

11 júna, 2021 by

06.09.1922 Štítnik – 12.06.2002 Bratislava

Narodil sa v rodine staviteľa. Jeho pôvodné meno je Tibor Dörner. Ľudovú školu vychodil v rodisku, gymnázium navštevoval v Rožňave. Po obsadení mesta maďarským vojskom prešiel na novozriadené gymnázium v Tisovci, kde v roku 1942 maturoval. Tu sa stal iniciátorom skupinového života začínajúcich autorov a v tejto činnosti pokračoval aj v Bratislave ako redaktor študentského časopisu Nový rod. V rokoch 1942—1944 študoval na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Počas štúdia práva v Bratislave sa zapojil do Slovenského národného povstania. Najprv ako partizán v Gemeri v skupine Slávia, hneď na to ako hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v povstaleckej Banskej Bystrici. Od februára 1945 pôsobil v Košiciach vo frontovom vysielači Červenej armády. Read more

Memorandum národa slovenského má 160 rokov

7 júna, 2021 by

Prijaté po živej diskusii

Memorandum národa slovenského, ktoré prijalo Slovenské národné zhromaždenie 6. a 7. júna 1861 v Turčianskom Sv. Martine, sa stalo základným štátoprávnym dokumentom Slovákov v 19. storočí a zostalo politickým programom nášho národného hnutia až do obdobia prvej svetovej vojny. Memorandum, ktorého 160. výročie prijatia si v tom roku pripomíname, požadovalo, aby sa vytvorilo Hornouhorské slovenské Okolie na princípe etnografických hraníc. Išlo v podstate o to, aby Slovensko na základe uznania národných práv Slovákov reprezentovali slovenskí poslanci v uhorskom sneme a výkonnú zabezpečovalo slovenské súdnictvo. Read more

Július Gustáv Reuss – vyhotovil plány na výstavbu budovy Slov.evan. a. v. gymnázia v Revúce

7 júna, 2021 by

07.06.1816 Revúca – 21.04.1872 Revúca

– inžinier, zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí, hudobný teoretik

Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách sa ako inžinier stal zamestnancom železiarskej spoločnosti Muránska únia. Ako inžinier vypracoval projekt na novšiu budovu prvého slovenského gymnázia a stavbu mestského hostinca v Revúcej.  Spolu s otcom a bratmi sa podieľal na zbieraní a upravovaní slovenských ľudových rozprávok, z ktorých sa mnohé stali súčasťou rukopisnej zbierky Codex Revúcky A, B, C. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie. Spolu s bratom Ľudovítom vydali Základné pravidlá súzvuku, v ktorých aplikovali matematické zákony na hudbu a harmóniu. Read more

Cesta slovenčiny – Samova ríša

5 júna, 2021 by

Venujem sa teraz chvíľu nositeľom jazyka- starým Slovanom. Do písanej histórie sa vynárajú v období sťahovania národov. Takto o Slovanoch píše byzantský cisár Lev VI. Múdry: „Aj slovanské kmene sa navzájom podobali spôsobom života a mravov. Boli tiež slobodné a nechceli žiť v otroctve alebo poddanstve, najmä vtedy, keď ešte bývali v pôvodnej vlasti za Dunajom. Keď sa odtiaľ presťahovali sem a boli prinútení prijať poddanstvo, nechceli dobrovoľne poslúchať nikoho iného iba samých seba. Pokladali totiž za lepšie trpieť pod útlakom vládcov pochádzajúcich z ich vlastného kmeňa, ako slúžiť a podliehať rímskym zákonom. Aj tí, ktorí prijali sviatosť spásonosného krstu, žijú týmto spôsobom života až do dnešných čias podľa zaužívaných zvykov svojej dávnej slobody. Slovanské kmene boli také pohostinné, že to neviem ani povedať. Túto svoju vlastnosť nestratili ani teraz, lež stále sa jej rovnako držia.“ Vo svetle prvých pramenných údajov teda vystupujú Slovania ako Read more

Daniel Sartorius – rodák zo Štítnika

2 júna, 2021 by

03.06.1704 Štítnik – 08.02.1767 Banská Bystrica

– evanjelický kňaz a náboženský spisovateľ. Pseudonymy: Dobrovolný Služebník, Důvěrný Služebník Boží.

Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu na univerzite vo Wittenbergu. (V niekoľkých análoch sa uvádza dátum narodenia 5. január, najpravdepodobnejším dátumom však bude 3. jún 1704). Bol rektorom v Štítniku, ako evanjelický kňaz pôsobil od roku 1732 v Prešove, Kežmarku a v rokoch 1746 – 1763 v Banskej Bystrici. Písal náboženskú vzdelávaciu literatúru pre mládež i dospelých, v ktorých sa striedajú prozaické časti s veršovanými a jednoduchá ľudová reč so zložitejšou barokovou metaforikou Read more

Hviezdoslavov Kubín

2 júna, 2021 by

Rožňava 02.06.2021

Fotogaléria DMS

Pavol Országh Hviezdoslav zaštítil svojím menom a tvorbou jedno z najstarších kultúrnych podujatí u nás. Hviezdoslavov Kubín je celoštátna postupová súťaž a prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy, v tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých. Je najstaršou a najprestížnejšou súťažou v umeleckom prednese a vrcholným podujatím, ktoré vytvára a formuje kultúru slovenského národa. V prednese poézie a prózy je otvorená v piatich kategóriách pre všetkých záujemcov od školského po seniorský vek a v dvoch vekových kategóriách pre recitačné kolektívy a divadlá poézie. Hviezdoslavov Kubín vznikol v roku 1954 ako reakcia na iniciatívu z domáceho prostredia a zároveň ako výzva k národu, no predovšetkým k deťom a mládeži, aby čítali a prednášali. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí, Read more

Peter Glocko – aj detský spisovateľ

1 júna, 2021 by

02.06.1946 Muráň – 26.06.2019 Bratislava

– slovenský spisovateľ, rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.

Narodil sa v robotníckej rodine a vzdelanie získaval v Partizánskom a v Bratislave. Pracoval ako robotník v Slovnafte, neskôr ako gumárenský laborant v Partizánskom. Pracoval tiež ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Písal detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. E. Dobšinského Read more

Ján Francisci-Rimavský – väznený aj v Plešivci

1 júna, 2021 by

01.06.1822 Hnúšťa – 07.03.1905 Martin
národný buditeľ, politik, básnik, publicista, redaktor, pedagóg, zberateľ ľudovej slovesnosti, zakladateľ a funkcionár Matice slovenskej. Ján Francisci – Rimavský sa v roku 1844 stal členom Tatrína. V Levoči založil 6. augusta. 1844 Jednotu mládeže slovenskej, ktorá združovala slovenských študentov všetkých evanjelických škôl v Uhorsku. Po vyštudovaní práva na kolégiu v Prešove v rokoch 1845 – 1847 pracoval ako úradník. Koncom roka 1847 vypracoval spolu so Štefanom Markom Daxnerom petíciu za zrušenie poddanstva a úradovanie v slovenskej reči v stoličných orgánoch. Už počas študentských rokov sa prejavil ako talentovaný básnik a prozaik. Jeho báseň Svojím vrstovníkom na pamiatku bola prvým samostatným výtlačkom v štúrovskej slovenčine. Read more

Ján Čajak – syn štúrovského básnika

28 mája, 2021 by

19.12.1863 Liptovský Ján – 29.05.1944 Báčsky Petrovec, Srbsko

– spisovateľ a učiteľ, bol jednou z ústredných osobností kultúrneho a osvetového života Báčskeho Petrovca a vojvodinských Slovákov Syn štúrovského básnika Janka Čajaka a otec spisovateľa Jána Čajaka mladšieho. Jeho otec Janko Čajak patril ku generácii štúrovcov, písal vlastenecké, ľúbostné i satirické verše, tie po jeho smrti (zomrel mladý vo veku 37 rokov) zozbieral a v Matici slovenskej v roku 1875 ešte stačil vydať Pavol Dobšinský. Po manželovej smrti odišla vdova s trojročným synom k rodičom do Veľkej Slatiny, kde jej otec Samuel Medvecký Read more

Cesta slovenčiny – Etnogenéza Slovanov III.

26 mája, 2021 by

Tu sa už dostávame k problematike pravlasti Slovanov a k samotnému vzniku slovanských jazykov a národov. Najstaršie slovanské kroniky kládli pôvodné sídliská Slovanov do oblasti stredného a dolného toku Dunaja (čiže na územie dnešného Slovenska a jeho širšieho okolia). Takéto údaje nájdeme u staroruského letopisca Nestora okolo roku 1113 a v poľských kronikách Kadlubkovej, Boguchwalovej a Dlugoszovej. Staroruský kronikár Nestor na začiatku 12. storočia hovorí: „Po dlhom čase Slovieni sa osadili pozdĺž Dunaja, kde je teraz Uhorská a Bulharská zem. A od tých Slovienov sa rozišli po zemi a pomenovali sa svojimi menami, kde sa osadili, na ktorom mieste. Ako tí, čo príduc osadili sa na rieke, čo sa volá Morava, aj nazvali sa Moravou, a iní Čechami sa pomenovali, a to tiež Slovieni – Bieli Chorváti a Korutani. Slovieni však, ktorí príduc osadili sa na Visle, pomenovali sa Ľachmi, a Read more

« Predchádzajúca stranaNasledujúca strana »